Náš politický svet je plný urážok. Poletujú si len tak v priestore, pribúdajú, priberajú na hmotnosti a – všednejú. Sú devalvované častým opakovaním. Tým pádom vyžadujú používanie stále tvrdších a tvrdších vyjadrovacích prostriedkov.
Najpopulárnejšími politickými videami na youtube sú tie, ktoré celkom nepokrytecky používajú vulgarizmy. Poznáte predsa Matovičov štek o zasranej kompe, však? Že nie? Pomocou vyššie spomenutých kľúčových slov „zasraná kompa“ ho na zmienenej adrese nájdete co by dup, ako vravia bratia Česi. Na poslanca slušný herecký výkon, užite si.
Označenia zlodej, podvodník, mafián, sa stali úplne bežnými. A pritom ide o obvinenia zo závažných testných činov alebo prečinov, ktorými sa zaoberá Trestný zákon. Pre punktičkárov – je to zákon č.300/2005 Z.z. Pričasté používanie týchto termínov nesie so sebou viacero rizík – napríklad už spomenuté riziko zovšednenia.
Je taká bájka o chlapcovi-pastierikovi oviec, ktorý z dlhej chvíle spôsoboval časté poplachy o ataku svorky vlkov na ovčie stádo. Nuž, sedliaka poplach vystraší, ovečka je predsa len trojaký úžitok. Žinčička, bryndzička, teplá kabanička… Ale sedliaka dokáže aj nasr…diť ak si z neho dakto robí prdel, predsa len má aj iné starosti ako behať nemilobohu po grúni s antivlčími vidlami. Takže tak – zalarmoval milý pastierik sedliakov raz, dvakrát, trikrát. A chechtal sa do rukáva ich oduševnelým atletickým výkonom. Nuž ale – na štvrtýkrát naozaj dorazila svorka vĺčikov. Milí sedliaci však už na pomoc nepribehli, veď tu nie sú pre srandu králikom a pastierikom. Milý pastierik má smolu, o poučení z tohto kultúrneho okienka nemôže dumať dokonca ani v hrobe, keďže skončil ako požívatina per partes v mnohých vlčích žalúdkoch.
Polopatisticky – ak si o niekom prečítate, že je zlodej, tak to znamená zhruba to, že ten kto sa o ňom takto vyjadruje ho nemá rád… Nie o tom som však chcel. Zaujala ma možnosť ako sa s mediálnym prostredím zasvineným takýmito výrazovými prostriedkami vysporiadať. Ako vyčistiť Augiášov chliev a skultúrniť všedný svet tak, aby správy mohli počúvať aj deti pod 12 rokov.
Je to pritom celkom jednoduché! Ak vás (nás, mňa, ich, jeho) označia za zlodeja, podvodníka, mafiána, stačí podať trestné oznámenie! Už vidím, ako si ťukáte na čelo. Trestné ozámenie? A ťahať sa šesť rokov po súdoch, aby sa výsledok potom rozpustil sťa kvapka atramentu v rieke? Ej, bisťu, verabože nie tak!
Je treba podať trestné oznámenie sám na seba!
Fiktívny príklad z praxe: fiktívny poslanec I.M. mimo parlamentu (lebo v parlamente má na svoje výroky imunitu) prehlási, že fiktívny minister R.K. je daňový podvodník. Mal by sa minister R.K. po takomto prehlásení pekne-krásne zobrať a napísať na seba udanie. Že dôveryhodný ústavný činiteľ o ňom prehlásil, že sa dopustil trestného činu, prípadne prečinu zlodejstva a že žiada o riadne prešetrenie skutkovej podstaty tejto neblahej okolnosti. Fiktívny minister by to mal urobiť po každom prehlásení o svojom zlodejstve a nielen zo strany poslanca I.K. ale aj zo strany viacerých iných, trebárs D.L., alebo L.N., prípadne Ľ.G. (sú to, ako inak, všetko fiktívne príklady). On sám by bol nútený zabehnúť za vyšetrovateľom v každom z týchto prípadov iba jeden krát a vyjadriť sa, že o svojom zlodejstve nič nevie, ale že by načim bolo povolať svedkov. A tak bude vyšetrovateľ povolávať vyjadrovačov o zlodejstve ako svedkov a žiadať od nich dôkazy potvrdzujúce zlodejstvo. Nepochybujem, že po desiatom-pätnástom prípade svedeckej výpovede budú ochotní korigovať svoje vyjadrovacie prostriedky smerom od svinských k tým ľudským. A náš fiktívny minister R.K. má pri tejto metóde tú výhodu, že trestné oznámenie na vlastnú osobu dokáže kedykoľvek stiahnuť. Prípadné negatívne vyjadrenia svedčiaceho poslanca I.M. o zlodejských chúťkach bude vedieť použiť ako podklad pre žalobu. Teraz však na fiktívneho poslanca I.M. – pre zmenu za ohováranie…
Elementary, my dear Watson!