Nie je to tak dávno, čo som kritizoval cenzorské praktiky denníka SME. Link na blog som poslal všetkým tým, ktorým som to v závere článku sľúbil, teda adminom, vedúcemu online vydania i šéfredaktorke. V stručnosti zopakujem, že som kritizoval bohorovnosť a aroganciu administrátorov diskusií online vydania denníka SME, ich neochotu priznať vlastnú chybu, neschopnosť dodržiavať vlastné pravidlá a manipulácie s obsahom diskusií. Reakcia? Nie jedna, ale hneď dve:
Zdochnutý chrobák
Redakcia SME sa ako jeden muž zahrala hru na chrobáčiu zdochlinu. Ani jediné písmenko, ktoré by sa aspoň vzdialene podobalo odpovedi. Mienkotvorný denník si asi povedal, že keď už do toho stúpil, tak rozmazávať to nie je potrebné. Ak mám byť úprimný – čudujem sa tomu. Spätná väzba je predsa to, po čom väčšina firiem volá. Pozitívna, ale aj negatívna, tá druhá je dokonca oveľa dôležitejšia. Pretože pocit vlastnej dôležitosti môže dakedy zatieniť fakt, že sa nám možno dakedy darilo, no zotrvačnosťou sa nedá kotúľať večne. Aby sme nezabudli, zopakujem motto blogu, výrok bývalého šéfredaktora SME, Martina Šimečku: Denník SME pravdu nehľadá, on ju vlastní.
Kopance zdochnutého chrobáka
On ten chrobák sa síce tvári ako zdochlina, no na schopnosti ubližovať sa to vôbec, ale vôbec neprejavilo. Má podobné vlastnosti, aké sú pripisované zdochýnajúcim koňom, kope. Približne dve hodiny po uverejnení blogu mi bolo zablokované diskusné konto. Vlastne – čo iné sa dalo čakať? Keď mu nevieme zapchať hubu, tak ho podržíme pod krkom…
Na záver: článok bol po niekoľkých hodinách stiahnutý z hlavnej stránky Pravdy, tento tam asi tiež veľmi dlho nevydrží. Redaktorom sa ani veľmi nečudujem, predsa len ide o akúsi stavovskú kolegialitu, aj napriek vzájomnej konkurencii. Ku cti adminom blogu Pravdy nech však slúži, že mi na položené otázky priamo, bez vykrúcania a promptne odpovedali. Link na tento článok zasa posielam všetkým, ktorých sa to týka. Som zvedavý čo mi teraz zablokujú…