Medvědi nevědí, že tůristé nemaj zbraně… Tak sa spieva v jednej veselej pesničke Ivana Mládka a jeho Banjo Bandu. Medvedi však nevedia ani to, že zbrane majú zamestnanci zoologických záhrad. A preto sa neboja utekať z ohrád a výbehov…
Smutný je život medveďa v ZOO. Celý ho strávi v base bez toho, aby mu bolo jasné čo vlastne spáchal. Bez najmenšej nádeje na predčasné prepustenie pre dobré správanie. Celý život pozná len pár metrov štvorcových svojho výbehu napáchnutého vlastnými výkalmi. Otravuje ho krik tisícok deciek pokrikujúcich spoza ohrady, hádžu doňho odpadky a on panáčkuje naivne sa domnievajúc, že týmto lokajským počinom si získa ich nehynúcu priazeň.
Pokiaľ by však mal tú drzosť, že by sa chcel správať prirodzene a po opustení rodnej väznice by si chcel rozšíriť teritóium svojho vplyvu, tak má smolu. Odbachnú ho, pretože naňho nezafungovala uspávacia puška. Nuž, asi sa mal medvedisko jeden o ňu lepšie starať, olejovať ju a dbať na expiračnú dobu uspávadiel – a mohol ešte žiť.
Mládkova pesnička je veselá. Reálny život medveďa v ZOO je však od nej vzdialený na sto honov a niekoľko málo výstrelov.