Pamätáte si ešte tento slogan z bilbordov Radoslava Procházku pred poslednými prezidentskými voľbami? A pamätáte si aj výsledky prvého kola prezidentských volieb v roku 2014? Za prvým Robertom Ficom sa umiestnil náš aktuálny prezident a Radoslav Procházka ho nasledoval s tesným odstupom. Ako málo chýbalo, aby sa dostal do finále! Človek ani nemusí byť veštcom, aby vedel odhadnúť, že v takom prípade by ako to írečité vrece zemiakov nad Ficom zvíťazil. Antifico nálada v spoločnosti bola už raz taká…
Dnes je pán Procházka v úplne inej situácii. Založil stranu, ktorá spočiatku ašpirovala na vysoké zisky v parlamentných voľbách a sám Procházka bol médiami korunovaný za lídra pravice. Na konci však bič plieska… Gazdovský projekt akosi nedrží pokope. Prebiehajúci snem strany #Sieť to obnažil dokonale. Procházka ako predseda a gazda končí a končí tým aj jeho sen o mladom prezidentovi.
Človek však predsa len musí rozmýšľať – ako by to vyzeralo, keby nebolo tých nešťastných 2,8% hlasov, o ktoré Procházka prehral s Kiskom? Keby bol Procházka vyvolený za vrece zemiakov do druhého kola? Stal by sa zrejme prezidentom a o jeho slabých stránkach a pochybeniach, ktoré mu dnes jeho nepriatelia i „priatelia“ otĺkajú o hlavu, by sme ani len netušili. Slabiny sa totiž neprejavujú v kampani plnej slov a sloganov, ktoré si pretendent za peniaze môže kúpiť u marketingových agentúr. Prejavujú sa len v reále, vtedy, keď po človeku zostávajú činy, nejaká konkrétna robota. Po pánovi Procházkovi zostali bilbordy so zdrapmi volebných hesiel, politická strana v troskách a … kopec dlhov.
Ale aby to nebolo len o Procházkovi, tak dodám, že výsledky práce by mali zostať po každom volenom zástupcovi ľudu a nemali by sa najmarkantnejšie prejavovať zalietavaním lietadiel vládnej letky na trase Bratislava – Poprad a späť.