Je tu zasa Matovič, tak ako to už v pondelok býva zvykom. A my sa tešíme, že naňho zasa môžeme nakydať aký je nechutný, aký je zvrhlý, aký je psychopat. No zabúdame, že ho potrebujeme. Nepreháňam, naozaj ho potrebujeme. Pretože Matovič je náš výtvor, je stelesnením našich požiadaviek na zábavu ľudového typu. Bez nás by Matovič neexistoval, aspoň nie taký, aký sa nám prezentuje pred každou kamerou.
My sami si vytvárame kreatúry, ktoré nás obkolesujú. Spomínate si na Erika Hilára Lakatošovie? Na nedávno zosnulú Martinku Kleopatru z Turca? Na milionára Honzíka Novotného a jeho nevesty? Na Nóriku a Braňa Mojsejovcov? Na hviezdne roty zo Superstar? Na speváka Patroviča z československého talentu? To všetko sú naše produkty. My sme ich stvorili, vďaka nám sa vyhrievajú v svetlách reflektorov a užívajú si svoje dni slávy. Prečo by však mal byť tento druh exhibicioniostov vymedzený len pre reality show? Prečo by sa nemohol prezentovať aj v politike? Nuž, pán Matovič objavil dieru v oblasti dopytu po lacnej ľudovej politickej veselici a bezo zbytku ju vyplnil. Sebou samým, Hlinom, Kuffom, Mezenskou. Čím väčšia krajnosť, tým lepšie. Na jeho vlne popularity sa pokúšajú zviezť aj kolegovia, ktorí pochopili benefity, ktoré toto monsterpredstavenie prináša, no sulíkovci i kollárovci sú predsa len už iba produkciou béčkovou.
Darmo budeme tvrdiť, že to nie my sme ich privolali, že to tí druhí, tí primitívni. A že my akurát o exotoch vieme, pretože sa nám furt a dookola pretŕčajú pred očami a médiá nám ich tlačia do pozornosti. To sú len výhovorky. Pretože ak ich naozaj nechceme, ak sa nám hnusia a dvíha sa nám z nich žalúdok, tak sa ich zbavme. Aktívne, nie len rečami a ohrnutou papuľkou. Odkážme ich tam, kam patria. Na smetiská, alebo do liečebných ústavov a nemocníc, prototyp ktorých je v Pezinku.