Neznesiteľná ľahkosť prezidentovania

24. augusta 2016, spozabukakuk, How do they do it?

Motto: …poslání je blbost. Nemám žádné poslání.                                         (Milan Kundera: Nesnesitená lehkost bytí)

Byť prezidentom je vraj poslanie. Hlavne keď je zvolený vôľou väčšiny národa a keď má byť prezidentom všetkých. Aj tých, ktorí ho buď nevolili, alebo ho volili len ako príslovečné vrece zemiakov, krumplí, erteplí, banduriek, či švábky.

Máme teda prezidenta. Nie, naozaj netúžim získavať popularitu opakovaním klišé o úžerníkoch, scientológoch a Bútorových hovorcoch. Iba som trošku investigatívne zapátral po tom, akou drinou je také prezidentovanie. Zdrojom informácií mi nebol ani Slobodný vysielač, ani Parlamentné listy, dokonca ani sputniknews.com. Ale oficiálna stránka Prezident Slovenskej republiky. Podnikol som veľmi jednoduchú vec – nazrel som do prezidentovho oficiálneho programu, ktorý je tu verejne prístupný. Dátumy tu uvedené ponúkajú veľmi zaujímavý a podnetný materiál na analýzu…

Začnime od konca. V dňoch 1. – 3.augusta bol pán prezident na oficiálnej návšteve v Chile a Argentíne. V Chile návšteva u prezidentky a v pobočke Esetu, v Argentíne tiež pokec u prezidenta a nejaká univerzita. Ale predstavme si tú obrovskú zhodu náhod! V Brazílii sa zrovna vtedy začala olympiáda! Takže pán prezident sa mohol cestou domov na chvíľu, na 6 dní (do 9.8.) zastaviť na tomto podujatí, zafandiť našim športovcom a nezabudnúť ani na tvrdú robotu – slávnostne otvoril v Riu Slovenský dom! No a po strastiplnom a vyčerpávajúcom juhoamerickom putovaní je každému jasné, že oddych bol potrebný. Ďalšie náročné pracovné vypätie očakávalo preto pána prezidenta až 17.8., kedy zasa zamakal a prijal nového nemeckého veľvyslanca.

Zaujímavý je však pracovný kalendár i pred obdobím horúceho brazílskeho leta. Ak doňho nazrieme a porovnáme dátumy výjazdov po Slovensku, tak pri porovnaní s dňami v týždni zbadáme zaujímavý jav: vo štvrtok a v piatok uskutočňuje pán prezident takmer výlučne návštevy v mestách a obciach východoslovenských regiónov, pridal k nim i niekoľko pondelkov. Zlé jazyky by mohli tvrdiť, že to je zapríčinené pravidelnou dochádzkou pána prezidenta na týždňovky do stolice Slovenska a že teda víkendy trávi od štvrka do utorka s rodinou v Poprade, ale my tomu nebudeme chcieť uveriť. Aby som bol ale konkrétny, tak len niekoľko tohoročných dátumov pre overenie tejto skutočne kurióznej zhody náhod: 11.január (pondelok) Humenné, týždeň od 18. do 21.januára východné Slovensko, 5.2.(piatok) Poprad, 12.2. (piatok) Stará Ľubovňa, 26.2. (piatok) Prešov, 27.-28.2. (sobota, nedeľa) Tatry, 4.3. (piatok) Jasná, 19.3. (sobota) Poprad, 8.4. (piatok) Košice, 6.5. (piatok) Poprad, 3.6. (piatok) Smokovec, 9. – 10.6. (štvrtok, piatok) Zemplín, 17.6. (piatok) Trebišov, 18.8. (piatok) Slovenský Raj. Dátumy je možné overiť TU. Je pomerne zaujímavé, že Bratislave sa okrem oficiálnych stretnutí alebo medzinárodných podujatí ani jeden štvrtok a piatok neušli. A ostatné kraje a krajské mestá by sa tiež mohli cítiť dotknuté, no po prečítaní týchto riadkov určite pochopia o čom to je.

Mal by som jeden, podľa môjho názoru konštruktívny návrh. Presťahujme úrad pána prezidenta z nudnej Bratislavy do vzrušujúceho Popradu. Potom už nikomu nenapadne spájať zvláštnu hru náhod s akýmsi úmyslom a obviňovať pána prezidenta zo zneužívania letky ministerstva vnútra na privátne účely. Ani vlk nám od hladu nezakape, ani nedostatok kozieho mlieka kvôli decimovanému stádu nebudeme pociťovať. A tak to má byť.