Ako sa manipulujú prieskumy

25. augusta 2016, spozabukakuk, How do they do it?

Ak chcete poznať manipulatívne postupy uvedené v titulku, tak sa treba obrátiť na agentúru Focus pána Martina Slosiarika. Za jeho posledný prepytujem prieskum by sa musela červenať i divá sviňa. A to tak, že by červeň bola viditeľná i spod hustých čiernych štetín.

I ja som si trochu zamanipuloval. Základná poučka manipulátora totiž hovorí, že manipulatívne tvrdenie treba strčiť hneď do úvodu a že korektný postup, kedy by tvrdenie malo predstavovať až záver odôvodnený argumentami, je len pre poserútky. Keď však môžu manipulovať iní, tak prečo by som mal o ten pôžitok prísť i ja?

Ale k veci: agentúra FOCUS uskutočnila v dňoch 11.8. – 16.8.2016 prieskum verejnej mienky pod názvom Spokojnosť s výkonom úradu zo strany najvyšších ústavných činiteľov. Komentoval ho mienkotvorný denník SME a jeho plné znenie je k dispozícii TU. To, že týždenná práca niekoľkých desiatok či stoviek anketárov je prezentovaná na úbohých dvoch stranách, veľkoryso komentovať nebudem. Nebudem komentovať ani konkrétne výsledky prieskumu, aby som nebol obvinený z nadŕžania niekomu z hodnotených. Aj keď neskrývaný otvorený vzťah k pánu prezidentovi mi tlačí do klávesnice otázku, či by niekto z ľudí pozitívne hodnotiacich jeho činy bol schopný aspoň jednu z jeho aktivít pomenovať.

V čom je teda prieskum zavádzajúci? Nie, nebojte sa, nebudem tu strašiť presnými súčtami percentuálnych údajov vycucaných z … prsta? Napíšem to tak, aby to pochopil aj matematik, ktorý s týmto exaktným školským predmetom sekol hneď po zvládnutí malej násobilky. V prieskume sú totiž udávané názory sympatizantov politických strán. Zo súčtov percent je ale zrejmé, že počty sympatizantov nie sú odvodené od výsledku posledných parlamentných volieb. Teda popri prieskume názorov na kvalitu výkonu funkcie musel súbežne prebiehať aj prieskum preferencií jednotlivých strán, ktorý evidentne dosiahol úroveň červenania sa divej svine spomenutej v úvode. Chýbajú v ňom názory priaznivcov politickej strany zastúpenej v parlamente (#Sieť) a dvoch politických strán, ktoré majú do parlamentu veľmi blízko (KDH a SMK). Napriek poklesu preferencií je v ňom však spomenutá strana Borisa Kollára, jej aktuálnu popularitu si dovolím amatérsky odhadnúť na úrovni nebohej SDKÚ-DS. Aj medzi bratmi, je tu vynechaný názor odhadom cca 12-15% voličov.

Pre nematematikov a iných nepriateľov percent: bol vynechaný názor každého siedmeho-ôsmeho občana nad 18 rokov.

Dosť by ma zaujímalo kde je tento nový prieskum preferencií politických strán dostupný, pretože do nadmerného XXL rozsahu dvoch strán uvádzajúcich výsledok práce Focusu sa z neznámych dôvodov nedostal. Zato výstupov z neho v podobe neoverených násobkov neoverených čísel je tam ako hadov. Alebo ako divých svíň, to bude pre tento článok štýlovejšie prirovnanie.

Záver? Asi by sa hodilo nejaké otrepané klišé o štatistike, napríklad výrok pripisovaný Winstonovi Churchillovi a šírený Josephom Goebbelsom:. Neverím žiadnej štatistike, ktorú som sám nesfalšoval.