Prudko sa nám tu za posledné roky rozmožil parazitný úkaz: málochlapové politické strany. Alebo málochlapové a málobabové, nech sme politicky korektní. Niekoľko ľudí zistilo, že stačí vhodne využiť sociálne siete, zapojiť marketing, kúpiť značku politickej strany a aha ho! Nový politický subjekt máloľuďový je na svete a čiperne čerí kalné vody našej národnej politickej postate. Riadiť sa takáto máločlovekovka dá v pohode mobilom z kaviarne, na zjazd či snem stačí obytný príves. Čo myslíte, je to v primeranom vzťahu s vplyvom na osudy 5 a pol milióna Slováčiskov?
Ja si myslím, že nie. Myslím si to spoločne s predsedom parlamentu a určite si to isté myslia i tisíce iných ľudí. Predseda NR SR pán Danko prišiel dokonca s konkrétnym návrhom ako sa s parazitujúcimi pastraničkami vysporiadať. Jeho predstavu je možné bez zachádzania do detailov rámcovo zhrnúť ako návrh na stanovenie minimálneho počtu členov strany na 500 kusov. Tak toto je Spartáááá! Ups, vlastne nie, tých bolo len 300.
Návrh pána Danka je konštruktívny čo sa požadovaného efektu – deratizácie – týka. Má však viacero slabín, skúsim ich vymenovať.
Retroaktivita. Vzhľadom na nemožnosť účinku zákona „dozadu“ by ho bolo možné aplikovať pri najbližších voľbách. A pokiaľ by hneď po voľbách klesol počet členov „strany“ pod 500 jedincov, tak by išiel celý efekt zákona do stratena, so zvolenými poslancami by nikto už nepohol. Znamenalo by to, že pred voľbami by stačilo prikúpiť niekoľko predajných stranníckych dušičiek na dobu určitú a po voľbách ich pokojne prepustiť.
Kupčenie s členstvom. Základ je uvedený vyššie – nákup členov až do kritického množstva 500. Pokiaľ by bolo nutné vybudovať aj nejakú „strannícku štruktúru“, tak by asi postačovali sekretárky v kanceláriách poslancov, ktoré by sa tým činom dali prehlásiť za lokálne strannícke centrály.
Obtiažnosť až nemožnosť kontroly. Ako sa dá zistiť koľko má strana skutočne členov? Povedzme si otvorene, že prakticky len zo zoznamov, ktoré spracúva jej politbyro. Ergo nijako, veď kto dokáže zistiť koľko je na zozname zapálených stranníkov a koľko mŕtvych duší?
Ujúkanie opozície nad likvidáciou demokracie. Komentár zbytočný…
Pán Danko by si naozaj mal rozmyslieť či je jeho návrh logický a racionálny. Pretože je možná i iná cesta. Veľmi jednoduchá – zmena volebného zákona. Slovensko dnes tvorí jediný volebný obvod. Politickému parazitovi teda stačí sídliť na jednom mieste a do volieb vypustiť jedinú kandidátku. Pokiaľ by sme však mali volebných obvodov povedzme 8 (podľa počtu krajov), tak by nič podobného nehrozilo. Strany by boli nútené postaviť 8 kandidátok s ôsmimi lídrami. Aký sa dá očakávať výsledok? Nuž, povedzme, že veľmi podobný, ako v komunálnych voľbách. Len nezávislých by bolo podstatne menej a pestrofarebných koalícií tiež. Prím by hrali strany s vybudovanou a udržiavanou stranníckou štruktúrou. A opozícia by musela držať hubu, nemohla by povedať ani mäkké f, pretože by tým schvaľovala zákon pochádzajúci ešte z dielne blahej pamäti Otca Vlasti Vladimíra Mečiara.