Názov Hemingwayovho románu evokuje súčasnú situáciu v parlamente. Počas rozpravy o návrhu novelizácie rokovacieho poriadku vypukla totiž prudká prestrelka, ktorá sľubovala dlhodobejšie trvanie ofenzívy na parlamentmnom fronte. No a zrazu – na parlamentnom fronte kľud…
Pri príprave na dlhšie trvajúcu zákopovú vojnu máme teda čas analyzovať príčiny a dôsledky. Príčinou vypuknutia šarvátky bol (vraj) prejav predsedu NR SR, v ktorom si tento dovolil uviesť, že pána M. údajne nemusel v detstve otec milovať až tak, ako by sa patrilo. Že tomu predchádzalo označenie pána predsedu zo strany pána M. za skunka zasmradzujúceho priestory zákonodárneho zboru SR? To väčšina komentátorov obišla taktným mlčaním. A že podstatou sporu boli ataky opozičných poslancov na návrh novely rokovacieho poriadku? Tak to už vôbec nepokladali za dôležité.
Zrekapitulujme si však včerajší deň: Andrej Danko uviedol v prejave spomenutú rodičovskú nelásku. Možno mal na to aspoň aký taký dôvod, napríklad že pána M. dohnalo k slzám to, že otec mu zjedol upečenú kožku z kuraťa. Pán M. následne zvýšeným hlasom oznámil, že jeho nebohého otca takýmito poznámkami nik urážať nebude a vymenoval všetky konkrétne klebety o privatizačných praktikách otca Dankovho. Čo už asi urážka nebola. No a potom prisľúbil predsedovi NR SR, že mu bude už len tykať a že ho zničí. Mám pocit, že pokiaľ by pán M. nebol schovaný za imunitu slov vyslovených na parlamentnej pôde, tak by mu hrozila žaloba za újmu na cti, no to naozaj môže byť iba pocit.
Väčšia sranda je však ukrytá v prvotnej príčine rozbroja. O novele rokovacieho poriadku sa totiž následne aj hlasovalo. Človek by čakal, že to bude tvrdý súboj opozície s koalíciou, no chyba lávky! Zo 137 prítomných 95 poslancov hlasovalo za návrh, 11 bolo proti, zvyšní sa zdržali (napríklad celý poslanecký klub ĽS NS). Za návrh hlasovala dokonca aj väčšina poslancov SaS…
Zdá sa, že na západnom fronte je kľud len preto, že pánovi M. došla munícia. Nasvedčovalo by tomu aj mediálna tíš, ktorá sa vôkol incidentu rozprestrela a stlmila všetky pokriky a ujúkanie. Možno že médiá konečne pochopili, že pán M. svojou streľbou naozaj prestrelil. To, že si nechali dobrovoľne ujsť príležitosť podať si Andreja Danka, veru nie je jav na našej mediálnej scéne obvyklý.
Začiatok blogu sa niesol v zamení názvu Hemingwayovho románu, tak by bolo štýlové zakončiť ho podobne: Komu zvonia do hrobu?