Veľmi svojskú logiku má systém odvolávaní predvádzaný opozičnými (pa)stranami. Až takú logiku má tento systém, že si ho dovolím označiť za sprostosť. Či je to sprostosť systémová alebo náhodilá je takmer jedno, aj keď by som sa skôr prikláňal predsa len k sprostosti systémovej, ba až systematickej.
Dnes napríklad budú v NR SR odvolávať Fica. Už koľký krát? A za čo? Za to, že neodvolal… Teda Kaliňáka neodvolal, lebo keď neodvolal Majster Ján Hus, tak dopadol oveľa horšie, ako by aj v najhoršom prípade dopadol Fico. Logiku by mal postup opačný: najskôr pokus odvolať Kaliňáka a až keď sa nezadarí, tak potom skúsiť defenestrovať premiéra. Možno sa nájde nejaký zastánca aktuálnej opozičnej logiky a bude tvrdiť, že aplikovaný postup dokáže zabiť dve muchy jednou ranou. Pretože po odvolaní predsedu vlády nutne nasleduje aj demisia vlády ako celku, teda aj Kaliňáka. Nuž, potom sa však inštitút odvolávania ministrov javí ako úplne zbytočný, pretože pri každej ministerskej aférke treba zacieliť na komoru priamo Ficovi, veď inkriminovaný minister sa s ním zvezie. A priznajme si, že o nejakého ministra beztak nikdy nejde, vždy to aj tak mieri na Fica. Chceme snáď dôkaz? OK, pred čím bytom sa protestovalo kvôli Kaliňákovi?
Za čo chcú odvolávať Fica teda už vieme, za neodvolávanie. No otázka do pléna: za čo vlastne chcú odvolávať Kaliňáka? Lebo dôvody sa menia ako na bežiacom páse a nie som si istý, či som náhodou ten posledný, aktuálny, nepremeškal…