Udiala sa taká vec, že jeden pán verejne vystúpil a obvinil významnú časť novinárskej obce z nekalých vecí. Z nemorálnych, v niektorých prípadoch z nezákonných zasahovaní do politiky. Z bezcharakternosti a vulgarity, z jednostrannosti a úplatnosti.
Obvinil tých novinárov, ktorí sa vo svojich mediálnych výstupoch veľmi často sťažujú na neduhy uvedené vyššie a vytýkajú ich štátu. Základ tých obvinení zaiste poznáte, je to stránka lipsicovestado.info. Pokiaľ však novinárska obec netúži byť stotožnená s metódami, ktoré ona sama pripisuje iným, mala by asi niečo podniknúť. Ponúkajú sa minimálne dva spôsoby:
Nič z toho sa však neudialo. Nikto nič, ani ťuk. Objavili sme výnimku z pravidla, že strážne psy demokracie poznajú otázku pre každú odpoveď. Výrobcovia pravdy mlčia ako tie jahniatka v sfilmovanej knihe Thomasa Harrisa a nechávajú diabolského doktora Hannibala Lectera chechtať sa do rukáva. Pozoruhodný je aj fakt, že tejto úžasnej príležitosti sa nechopili tí novinári, ktorých všetky obvinenia obišli. Fantastická príležitosť zvýšiť si náklad, sledovanosť, alebo počúvanosť na úkor konkurencie!
Zdá sa však, že to nemusí byť až také jednoduché. Nerozmazávajme fakt, že nemuseli byť ani zďaleka uverejnené všetky zaujímavé informácie o žurnalistoch a na čiernych zoznamoch by sa po čase mohli ocitnúť s maslom na hlave i tí, ktorí by z nich chceli profitovať. A nemusí byť jednoduché pretrhnúť reťaz akejsi perverznej profesionálnej etiky, ktorá bráni útočiť na konkurenciu. Zaujímavé, veď informácie od každého stranníckeho zradcu a donášača sú predsa vysoko cenené a udávači bývajú dokonca označovaní za vlastencov…
Zostáva nám čakať. Či sa vševediaci chrobák Truhlík naozaj pominul, alebo pózu zdochnutého chrobáka Truhlíka iba hrá. Do doby, kedy sa neblahé informácie rozplynú v pieskoch času. Je to tak, tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdu, no zamlčané pravdy sa pominú v zabudnutí.