A je to tu zasa. Sviatky. Vraj ich máme najviac v celej Európe a že čo s tým budeme robiť – pýta sa pán poslanec Sulík a hneď navrhuje riešenie: zrušiť ich.
Odôvodnenie je geniálne jednoduché a pán Sulík ho uvádza príkladom ako by to vraj vyzeralo, keby bol každý druhý deň sviatkom. Citujem:
“Všetci pracujúci, ktorí niečo vyrábajú a poskytujú služby, by vyrobili len polovicu, respektíve by poskytli len polovicu služieb – zamestnanec vo Volkswagene by vyrobil polovicu áut, pekár by vyrobil polovicu chleba atď., no logicky z toho vyplýva, že títo ľudia by len polovicu zarábali.”
Zdá sa to byť nenormálne logické a argumentačne podložené. Iba že by nie… Pán Sulík akosi pozabudol na to, že zamestnanci vo Volkswagene robia v nepretržitých prevádzkach. V ktorých sa vyprodukuje približne 60% HDP Slovenska. Pán Sulík pozabudol na to, že pekár vstáva noc čo noc, sviatok-piatok, aby rozohrial pec na pečenie chleba nášho každodenného. Pán Sulík nepostrehol, že podniky zabezpečujúce základné potreby fungujú furt – vodárne, elektrárne, plynárne, teplárne, zdravotnícke zariadenia. Pán Sulík pozabudol i na to, že ak si chcem kúpiť auto, tak jeho kúpu nezruším kvôli tomu, že zajtra by sa mal oslavovať 1.máj, ale že s kúpou v pohode počkám o deň či dva. Pán Sulík ignoruje i to, že v obchodoch s potravinami sa predáva každý deň, že úradu sviatok na splnenú kvótu obúchaných pečiatok chýbať nebude, že učitelia si svoju látku v škole odučia i za sviatky, prázdniny, či riaditeľské voľná a že živnostník robí keď má objednávky a je mu jedno, či je to vo sviatok Cyrila a Metoda , alebo v Deň ústavy.
Zrušenie sviatkov by prospelo jedinej skupine obyvateľstva – podnikateľom. Chudáci, musia za výkony počas sviatkov platiť zamestnancom nehorázne príplatky. Poľutujme ich teda a priateľsky im poraďme, aby išli radšej podnikať tam, kde toľko sviatkov nemajú a teda nemusia zamestnancom vyplácať tie nekresťanské groše. Napríklad do Nemecka.
Buďme však aspoň trošku objektívni. Pán Sulík ani zďaleka nie je s touto stupiditou osamotený, podobné úvahy už odzneli aj od vládnych predstaviteľov. Vo všetkom zlom je teda aj kúsok toho pozitívneho – aspoň v niečom si rozumejú…