Názov som si vypožičal od pána Gordona Mathewa Thomasa Samnera. Skôr je však známy pod umeleckým menom Sting a titulok je parafrázou na refrén jeho piesne Russians. Ak niekto nie je priveľkým priateľom angličtiny, tak český preklad je k dispozícii tu.
Prečo však tieto slová ťukám do klávesnice? Nie, nie je to kvôli záľube v Stingových piesňach. Je to preto, lebo mám strach z vojny.
Vojna – je to len slovo, aspoň pre nás, ktorí sme ju nezažili. Sú to udalosti, ktoré sa síce odohrávajú dnes a denne, no kdesi ďaleko a pre nás majú len podobu spravodajstva. A zúrivých „znaleckých“ diskusií na internete. Ja sám som si hrôzy vojny prvý raz uvedomil po tom, čo som ako socialistický dorastenec videl na Viedni televízny film The Day After. Pochopil som ako sa obyčajný život môže zmeniť na prekvapenie, prekvapenie na neistotu, neistota na hrôzu a hrôza na zúfalú bezmocnosť. Dielo, ktoré je strašné svojim posolstvom a nie vďaka špeciálnym efektom a tým, že by sa v ňom prelievali litre kečupu.
Dnes sú však médiá plné otázok, ktoré už často ani neskúmajú, či „veľká“ vojna bude, ale priamo tipujú jej začiatok… Zle, všetko zle! Vojna je hrozná, hlavne tá dnešná. Nepoznala by víťazov, len mŕtvych a živých, ktorí by im závideli. Z tohto pohľadu nemá ani zmysel pátrať kto by vojnu rozpútal, na koho by tí, ktorí prežijú, mohli ukázať prstom.
Neviem, či obyčajný človek niečo zmôže proti vôli mocných. Ale ak áno, tak je povinný prispieť svojou omrvinkou k tomu, aby zabránil premene sveta na rádioaktívnu pustinu. Možno takýmto článočkom, možno nejakou výzvou, alebo možno len stačí viera v dobro. Ja dúfam, že aj Američania milujú svoje deti rovnako, ako to Sting spieva o Rusoch. Dúfam, že všetci ľudia milujú svoje deti.