Keď tak človek číta slovenské noviny, sleduje televízne vysielanie, či počúva rozhlas, tak veľmi jednoducho môže nadobudnúť presvedčenie, že všetko je zle. Že všetci sú mrchaví, neschopní, nechutní. Slovenská vláda, parlament, súdy polícia, plukovníci, birmovanci, fašisti, extrémisti, zlodeji, mafia. Ruskí agresori, americkí prezidenti, islamisti a antiislamisti, emigranti aj ich odporcovia, brexit aj EU. Dokonca aj ich čitatelia, poslucháč a diváci, ktorým s obzvláštnym dôrazom likvidujú názory z diskusií ku svojim mediálnym výstupom. Tie názory, ktoré nezodpovedajú ich oficiálnej línii.
Voči presile zlého sveta sa hrdinsky dokážu postaviť jedine slovenské médiá. Pripomeňme si: tie médiá, ktoré po roku 2006 sťa jeden muž vyhlasovali, že sú jediným zastáncom demokracie, pretože sú jedinou relevantnou opozíciou voči Ficovi… Tie médiá, ktoré rozoznajú lož a konšpiráciu na sto honov a pokiaľ informácia neobsahuje dostatok pravdy, tak ju do nej dokážu prirobiť.
Je úžasné ako vedia novinári vo všetkom nájsť chybu, zradu, neschopnosť, spreneverenie sa princípom, dokonca aj zločin. Ich zásadovosti však k dokonalosti chýba jedna-jediná maličkosť: veľmi ľahko sa dá zistiť PROTI ČOMU neúnavne bojujú. Nedopátrate sa však ani len náhodou k poznatku ZA ČO je ten boj vedený.
Prejaviť názor? Veď to predsa smrdí zodpovednosťou! A médiá tu nie sú kvôli nejakej hlúpej zodpovednosti za názor. Zodpovednosti, ktorá vždy stojí na počiatku pokusu niečo vytvoriť. Načo sa však namáhať s tvorením, keď deštrukcia je oveľa jednoduchšia a zábavnejšia?