Zasa je tu jeden prieskum volebných preferencií. A treba povedať, že patrí k tým zaujímavejším, ba až najzaujímavejším.
Ponechajme na chvíľu bokom jeho dôveryhodnosť, pokladajme ho za nezaujatý a objektívny. Namiesto úvah o tom, či si ho niekto zaplatil a kto by to asi tak mohol byť, prípadne namiesto jasotu nad poklesom/nárastom preferencií neobľúbenej/milovanej partaje, sa zamyslime nad jeho možnými dôsledkami. Čo by bolo, keby to tak naozaj bolo? Poďme skúmať:
Ad 1. Dnešná koalícia by vládu nezostavila, aj keby si pribrala na pomoc zmŕtvychvstané KDH. I tak by mala len 75 poslaneckých kresiel. Tadiaľto cesta nevedie.
Ad 2. Ak vezmeme do úvahy miestoprísažné vyhlásenia SaS (ako hlavný prvok možnej alternatívy ku dnešku), tak ako súčasť vlády neprichádzajú do úvahy okrem Smeru ani Kotlebovci, spolu je to 64 hlasov.
Ad 3. Vo zvyšku (86 kresiel) je aj 19-členné zastúpenie „strany“ OĽaNO, ktorá si stihla vytvoriť veľmi zaujímavé vzťahy s väčšinou potencionálnych členov načrtnutej koalície. Ak by sme aj vzájomné vulgarity medzi pánmi Matovičom a Hlinom považovali za už zabudnuté, stále tu zostáva animozita medzi Matovičom a Dankom, respektíve Bugárom. Keby aj všetci spomenutí páni zaťali zuby a tvárili by sa akože všetko fasa, i tak by nik nestrčil ruku do ohňa za tvrdenie, že im to vydrží dlhšie ako tri mesiace. Okrem toho sa treba spýtať i na veci doteraz verejne nepretraktované: je OĽaNO naozaj zaujímavým koaličným partnerom i pre SaS?
Ad 4. Rizikovým faktorom zostáva i „strana“ mnohodetnej rodiny pána Kollára – i keď rizikom o čosi menším, ako je to v prípade Matovičovom. Ochota spájať sa so stranou človeka, ktorý je jasne označený za kamoša mafiánov, nie je bohvie čo.
Čo teda s tým? Samozrejme, dnes nám zostáva len brutálne špekulovať. Za daného stavu sa rysujú iba dve schodné cesty. No, schodné… Skôr sú to strmé vysokohorské chodníky zdolateľné za pomoci rebríkov, reťazí a horolezeckých pomôcok všakovakého typu. Pozor, šok: koalícia Smer – SaS, alebo SaS – ĽSNS… Za oveľa pravdepodobnejšiu možnosť považujem alternatívu číslo jeden, teda tú, ktorá je dnes úplne nemožná. SaS si nemôže dovoliť, aby sa jej meno spájalo so stranou, ktorej sú prisudzované krajne pravicové, ba až fašistické črty. Smerom dovnútra Slovenska by to možno ustáli, no smerom navonok ani náhodou.
Takéto spojenie ohňa a vody by vyžadovalo množstvo podmienok a vzájomných ústupkov, je napríklad celkom možné, že by sa obe strany museli dištancovať od svojich súčasných vodcov.
Ale nechajme rozprávky deťom a sci-fi scifistom. Do volieb sa toho môže zmeniť naozaj veľa, čísla by mohol zamiešať trebárs naozaj drsný škandál niektorej zo strán. Z logickejších okolností by k volebným preferenciám mohla napríklad prispieť spolupráca strán Most-Híd a SMK.
Červík však v hlave zostane stále vŕtať: Čo by bolo, keby to tak naozaj bolo?