Nelezú vám už tie folklórne tance okolo otvárania listov v NR SR krkom? Lebo mne áno. Nie kvôli nim samotným, no kvôli spôsobu, akým sa to prezentuje na verejnosti.
Zvrhlosť konania vlády, ktorá vraj kontroluje opozičnú poštu štýlom CIA, dotlačila jedného poslanca až k slzám. Chúďa, nik ho nepoľutuje. No novinári asi vedia prečo ich Plačovičov plač nerozcítil. Oni sú už dostatočne otrlí a na tento spôsob herectva (nie celkom podľa Stanislavského) sú zvyknutí.
Poletuje tu však v povetrí jedna všetečná otázka. Nie, nebude to o všemohúcom Ficovi, ktorý podľa Plačovičom šíreného vierovyznania poťuťme riadi okrem vlády aj chod NR SR a zvyšku slovenského sveta. Keby som bol býval novinárom investigatívneho typu, tak by som tú všetečnú otázku určite umyl, učesal a vytiahol na svetlo božie:
Ako funguje manipulácia s listovými zásielkami na úradoch, kde opozícia nemá zastúpenie? Neriadia sa napríklad Úrad vlády SR alebo jednotlivé ministerstvá rovnakou smernicou, ako kancelária NR SR? Aké opozičné tajomstvá tam môžu vychádzať najavo?
A pokiaľ by novinári dospeli k odpovedi na túto otázku, tak by sa možno rozplakali popri Plačovičovi i oni samotní. Nad sebou, nad tým, ako ich dokáže oblbnúť jeden hochštapler.