Geniálnu rozprávku nám zanechal Hans Christian Andersen. Cisárove nové šaty. Vladár sa v nej promenuje nahý a nik sa mu to neodváži povedať. Iba dieťa, ktoré nevie, že sa to nesmie…
Okrem vladárov sa však na svete vyskytujú aj dvorní šašovia. Ich ostrý jazyk síce zvykol byť panovníkmi tolerovaný, no i oni to občas prepískli a skončili na pranieri, na dereši a v najhoršom prípade i na popravisku. Najtrápnejšie však asi končia tí, ktorí sa zhovädia sami – pokrikovaním o kráľovskej nahote, pričom práve oni behajú s obnaženým pozadím i popredím.
Pán poslanec Matovič sa rozhodol, že chodiť do roboty je pod jeho úroveň a nahlas to zverejnil na jednej zo svojich srdcervúcich tlačoviek. Pretože sa mu vraj ktosi kdesi čímsi vyhrážal a lebo Danko… Ľud slovenský mu podobné predstavenia doteraz ako-tak papal, ale s nechodením do roboty to Matovič zjavne prehnal. Pretože do práce sa chodiť musí, lebo práca šľachtí. (To je citát z českého animovaného seriálu o dvoch králikoch, Bob a Bobek.)
Ako vieme, že sa ľuďom Matovičovo (ne)počínanie nepáči? Nuž, aj na túto tému bol urobený prieskum a 62% opýtaných (múdro sa im hovorí že respondenti) sa vyjadrilo proti. Slušné číslo.
K výsledku prieskumu viem poskytnúť i svoju osobnú skúsenosť. Pred niekoľkými dňami som trávil čas v aute na parkovisku pred trnavskou nemocnicou. Teda na horúcej domácej pôde (ne)obyčajného poslanca. No a skupinka žien, ktorým v nemocnici končila ranná a ktoré prechádzali vedľa mňa, si veru servítku pred ústa nedávala. Milou bernolákovskou verziou slovenčiny si navzájom odobrili, že „šak ket nemosí do roboty chodyt Matovič, tak any my nemosíme“.