Zaujímavú informáciu priniesli včerajšie noviny. Denník N a SME informovali, že firma pána prezidenta Andreja Kisku a jeho brata dlhovala na daniach 27 000 eur, ale vďaka účinnej ľútosti a doplatku to nie je trestným činom. Správa o tejto udalosti bola údajne Denníku N doručená ananonymne a v tejto súvislosti podlieha vyšetrovaniu o porušení daňového tajomstva.
Čo je na tom najzaujímavejšie? Nuž v prvom rade fakt, že správu ako prvé priniesli médiá pánu prezidentovi nezvyčajne priaznivo naklonené. Nie je to však to najpodstatnejšie, pretože v anonymnej správe o daňovom podvode mohla byť prípadne i zmienka o tom, čo sa stane, ak správu budú ignorovať. OK, základná správa o krátení dane bola publikovaná. Oveľa zaujímavejšie sú ale informácie, ktoré boli zverejnené iba čiastočne, alebo boli dokonca statočne zamlčané. Že krátenie daní sa uskutočnilo vďaka výdavkom na prezidentskú kampaň v roku 2014, ktoré boli zaúčtované do nákladov firmy. Celková suma takto zaúčtovaných nákladov je 136 000 eur a týkala sa tlače propagačných letákov, poradenstva a marketingových služieb.
Veľmi zaujímavé sú ale informácie, ktoré vôbec nezazneli. KEDY boli tie inkriminované peniaze minuté?
Pretože ak sa týkali obdobia oficiálnej prezidentskej kampane, tak pán Kiska prekročil zákonom stanovený limit 265 550 eur o približne 120 000 eur (deklaroval oficiálne výdavky vo výške 250 593 eur) a mal by do štátnej kasy zaplatiť desaťnásobok tejto sumy…
Toto je možno to najpodstatnejšie, čo neodznelo. No sú tam aj iné perličky, napríklad to, že sumu 27 000 eur zaplatila kiskovie firma už vlani a nik z investigatívcov po tom ani len neštekol. Prípadne to, že beží vyšetrovanie pre porušenie daňového tajomstva, no v analogickom prípade Bašternák (analogickom v spôsobe vyrovnania daňového restu a v účinnej ľútosti, nie v doplatenej sume) sa o ničom podobnom nik nezmienil. Ako znie to známe príslovie? Čo je dovolené bohovi, nie je dovolené volovi?