Pán prezident udelil metále a rády. Nie, nechcem sa zapájať do diskusie o tom, či niekomu mal udeliť, nemal udeliť, prípadne mohol udeliť a neudelil. Aj keď považujem jeho výber za čudný, z tejto stránky ho komentovať nebudem.
Možno je to zvláštne, no budem kritizovať premiéra. Nie za to, že sa ozval a vyjadril pohoršenie nad faktom, že metále pri príležitosti vzniku štátu vyfasovali nezúčastnení – ten starý fúzatý vtip o poslednej fáze revolúcií sa zasa raz ukázal ako ohromná múdrosť. Chcem Fica pokritizovať za to, že on, socdemokrat, ani slovkom nespomenul tých, ktorí by si pozlátené železo na hruď zaslúžili najviac. Obyčajných pracujúcich ľudí, ktorí vytvárajú hodnoty, vďaka ktorým tento štát prežíva, z daní ktorých žije. A je úplne jedno, či je tým pracujúcim robotník, podnikateľ, družstevník alebo živnostník.
Aby som úplne nekrivdil – niekoľko ľudí práce vyznamenaných bolo. Pár lekárov, jeden vedec, jeden technik. Zvyšok tvorili politici, novinári, umelci a ochranári. Čo by títo vyznamenanci jedli, keby kŕmiči z družstva ráno o piatej kravy nenakŕmili a hnoj spod nich nevykydali? Čím by si svietili a čím by sa hriali, keby nočné zmeny v elektrárňach a plynárňach odsabotovali svoju robotu? V čom by sa topili, keby smetiari začali štrajkovať?
Priznávam, že dakedy dávno som si robil srandu z vyznamenaní, ktoré sa za socíku udeľovali, konkrétne z Hrdinov práce. Priznávam i to, že už ma tie srandizmy dávno prešli.