Pán europoslanec Sulík sa zasa raz zviditeľnil a svojho chlebodarcu, bruselský Europarlament, veru nešetril. Jeho najnovší produkt, Nariadenie EÚ o ochrane osobných údajov, označil za prvok, ktorý zmení Slovensko na národ udavačov. Je pravda, že niektoré výmysly eurobyrokracie sú naozaj podivné. No pripusťme, že občas majú aj aký-taký zmysel a že ich zadupávanie pod zem nezmyselným tvrdením posmrdkáva.
V prvom rade preto, lebo pán Sulík ľutuje podnikateľov, ktorí pre ochranu osobných údajov v zmysle tohto nariadenia budú musieť využívať špecializované právne služby a utrácať za ne tisíce eur. Pán europoslanec však zabúda, že tie prachy podnikateľom predsa len zostanú, pretože aj právnici sú podnikatelia…
Okrem toho pán Sulík zabudol aj na druhú vec – Slovensko nie je v únii osamelé a vôbec mi nie je jasné prečo by mal syndróm udavačstva postihnúť iba náš národ holubičí.
No najzávažnejšie sa zábudlivosť pána Sulíka prejavila v tom, že nejakých tých udavačov na Slovensku už dávno máme, dokonca medzi poslancami. A pár sme ich aj exportovali do Bruselu. Ale buďme konkrétni, pripomeňme si list, ktorý samotný kritik udavačstva pred nie príliš dlhou dobou zaslal Súdnemu dvoru EU. V ňom upozorňuje na to, že pán Procházka, kandidát Slovenska na postu sudcu Všeobecného súdu EU, nie je natúto funkciu vhodný, pretože… Pretože vraj rešpektuje jeho odborné kvality i jazykové schopnosti, no vzhľadom na „nevhodný morálny profil“ považuje jeho nomináciu za „vtip a výsmech občanom Slovenska“.
Neviem ako iní, no ja tento čin pána Sulíka pokladám za udavačstvo. Nie nepodobné tomu, aké kvitlo aj na Slovensku v rokoch päťdesiatych, kedy sa udávalo a trestalo za každé krivé slovo voči ideológii strany rodnej a počinom Veľkého Brata Sovietskeho zväzu. Hľadám vhodné príslovie ilustrujúce všetky tieto okolnosti a nachádzam ho: Zabudol vôl, že teľaťom bol…