Atak spojencov na Sýriu bol vraj extrémne úspešný. Možno sa za úspech považuje, keď na cieľ doletí 30% „silných a inteligentných“ rakiet, aj keď niekto by v takom prípade mohol mať o ich sile a inteligencii dosť vážne pochybnosti. Stačilo rečí, radšej raz vidieť ako stokrát počuť:
Toto je vraj výsledok útoku na chemické laboratórium vyrábajúce bojové otravné látky. Galériu niekoľkých ďalších obrázkov nájdete TU. Zdroj fotografií: TASR/AP.
Zdá sa to byť celkom jasné – len kôpka ruín, kam zatne Trump Tomahawk, tam už nič neporastie. Dovolím si však napriek tomu vysloviť niekoľko pochybností.
Netýkajú sa ani tak faktu, že sa fotograf hýbe po objekte bez akejkoľvek protichemickej ochrany – to sa ešte ako tak dá vysvetliť binárnym charakterom niektorých vojenských chemikálií (ich toxický účinok sa dosahuje až po zmiešaní dvoch samostatných zložiek). Všimnime si však niečo oveľa primitívnejšie: v objekte sa nenachádzajú žiadne pozostatky vybavenia – žiadny nábytok, žiadne laboratórne zariadenie. Človek by čakal, že budú viditeľné aspoň zuhoľnatené zvyšky po požiari nejakých horľavých materiálov, trebárs kancelárskeho papiera. OK, aj to sa ešte s odratými ušami dá vysvetliť – hneď po prvej hrozbe to zákerný Asad dal okamžite všetko evakuovať. Dosiahol naozaj presvedčivý efekt, pretože z objektu dal demontovať aj všetky okná… Alebo snáď niekto postrehol na fotkách aspoň zbytok okenného rámu alebo nejaký sklenný črep? Mali by sme sa pokúsiť objasniť to tvrdením, že pri výrobe otravných látok sa využívala prirodzená ventilácia priestorov a okná by tomu len prekážali? Nie, až takých volov zo seba robiť nebudeme.
Skrátka a stručne: zbombardovaná bola len neužitočná ruina, schátralý betónový skelet bez akéhokoľvek významu. Úsilie hodné vypálenia 103 inteligentných a silných rakiet v hodnote stoviek miliónov dolárov?