V týchto dňoch nás nesmierne potešil a pobavil rebríček organizácie Reportéri bez hraníc. V ktorom Slovensko kleslo z vlaňajšieho 17. miesta o desať priečok nižšie. Vraj kvôli vražde Jána Kuciaka a kvôli Ficovým protislovenským prostitútkam.
Nuž… Vôbec neviem ako môže vyjadrenie názoru o fungovaní zástupcov slovenských médií – aj keď ide o vyjadrenie samotného premiéra – znížiť mieru ich slobody. A tiež neviem ako sa vražda novinára v roku 2018 môže premietnuť do slobody médií v roku 2017.
Vražda je ohavný, odsúdeniahodný čin. A je úplne jedno, či ide o vraždu novinára alebo archeologičky. Ak však vražda Jána Kuciaka výrazne ovplyvnila mieru slobody tlače na Slovensku bez dôkazu, že bol zavraždený v súvislosti so svojou prácou, tak sa pýtam: neovplyvnila vražda jeho partnerky, archeologičky Martiny Kušnírovej, slobodu archeologického výskumu na Slovensku? Kedy sa dočkáme poklesu v rebríčku organizácie Archeológovia bez hraníc?
Nechcem tým vôbec zľahčovať skutok, ktorý som už raz označil za ohavný a odsúdeniahodný. Chcem tým vyjadriť jediné: všetky životy majú rovnakú cenu a život investigatívneho novinára nie je hodnotnejší ako život archeologičky. Alebo učiteľky, murára, žiaka základnej školy, či bezdomovca. Možno by to mohli pochopiť aj Reportéri bez hraníc.