Čo sa stalo s mainstreamom? Zdá sa byť akýsi neistý, akoby stratil témy. Nuž, odišlo mu z javiska meno, ktoré bolo dovtedy najčastejšie používaným slovom v printových médiách: Fico.
Dokiaľ bol predsedom vlády, tak to bolo jednoduché. Niektorý z vychytených opozičníkov tlačovobesedového typu vylovil kauzu, v ktorej figuroval ktosi, kto minule vystupoval na električkovej zastávke Súmračná, označil ho (veľmi logicky) za človeka blízkeho Smeru a kto je na čele tejto strany? Nuž, Fico… A už to ficalo, vlastne fičalo. Fico sem, Fico tam, jupííí!
Ale dnes? Premiérom je Pellegrini a ten nie je zaujímavý. Napriek tomu (alebo práve preto), že abslovoval viacero významných zahraničných ciest, predovšetkým v Nemecku. Napriek tomu (alebo práve preto), že vo vláde je pokoj a maká tak, ako má. Tak teda je nutné oprášiť mediálne oveľa zaujímavejšie Ficovo meno a strieľať doňho hlava-nehlava aj muníciou priťažkou i pre bulvár. Uvediem pár príkladov z titulkov denníka SME, výber bol robený len za niekoľko posledných dní:
Fico v strachu z Pellegriniho pôsobí komicky a šliape si po jazyku
Fico neodišiel, stále chce škodiť
Apel na slušnosť je pre politikov ako Fico iba na smiech
Písať o tom, že v samotných článkoch (aj bez ficovských titulkov) sa toho nájde oveľa viac, je zbytočné. Trebárs chytanie za slovíčka, úvahy o pochmúrnych perspektívach Smeru pod vedením diktátora, o jeho duševnom rozpoložení, či dokonca pokusy o psychiatrické analýzy.
Skrátka typický abstinenčný syndróm. Jeho príznaky sa objavujú vždy, keď droga, od ktorej je človek závislý (v našom prípade ide o závislosť na Ficovi), je úplne vysadená, alebo je jej dávka znížená. Akútna fáza trvá nejakých 7-10 dní, toto už možno majú médiá za sebou. No po akútnej fáze je vraj možné niekoľko mesiacov pozorovať kolísavosť nálad, podráždenosť, či poruchy spánku. A dodajme i to, že tento typ závislosti je neliečiteľný a potecionálnym závisláckym feťákom zostáva človek – alebo v našom prípade médium – po celý zvyšok života.