Máme prezidenta. A často sa pýtame načo nám je… Aby za asistencie médií rozdával svoj plat a s navýšením si ho vyberal späť formou bezplatných súkromných leteniek? Aby sa štátu venoval ako veci trpenej, podriadenej svojim rodinným záujmom? Aby pred občanmi tajil každú zo svojich početných dovoleniek? Aby sa choval ako nesvojprávny lokaj jedného oploteného veľvyslanectva? A aby vo forme navýšenia ku všetkým týmto benefitom pridal ešte daňové a účtovné podvody?
Nuž, vďaka nedostatku slušných prirovnaní nenapíšem načo nám takýto prezident je. Je naším šťastím, že je prezidentom naposledy. A je smolou, že ho budeme musieť trpieť ešte celý rok – aj keď jeho vyjadrenie na konci dnešného oznámenia o zámere nekandidovať by mohlo znamenať kadečo. Toto navýšenie našich splátok za jeho „službu národu“ by nám mal odpustiť.
Na záver si pripomeňme aj iné pamätné lúčenie čelného predstaviteľa, tiež nie celkom pravdivé:
S Pánom Bohom,
idem od vás,
neublížil som, neublížil som…