Království lhářství není tam, kde se lže, ale kde se lhářství akceptuje.
Karel Čapek
Polygraf, ľudovo detektorom lži nazývaný, zasa raz víri politické vody. Matovič ho spopularizoval a urobil z neho atribút pravdy. Stala sa však vec nemilá, niekto ho vzal za slovo a ním propagovanú metódu použil. No a ten niekto nebol len tak hocikto, ale Matovičov úhlavný nepriateľ, samotný Kali.
Je pozoruhodné, ako sa okamžite z minúty na minútu zo zbožňovaného detektora stal nástroj podvodu. Zrazu sa dozvedáme, že to je vlastne len taká hračka, že podviesť ho nie je žiadny problém a že ako dôkaz sa to aj tak nedá použiť. A popri tom sa na svete zjaví i odporúčanie, aby si Kali zopakoval detektorovanie na nemeckom detektore, ktorý už asi nie je hračkou, nedá sa podviesť a zrejme sa dá akceptovať ako dôkaz. Ahá, skoro by som zabudol – jeho prevádzkovateľ nepozná Mečiarovu dcéru a nedetektoroval ešte Matoviča, čo je evidentný dôkaz jeho spoľahlivosti.
Popri tom humbuku zaniká to podstatné. Kaliňák nešiel na detektor aby niečo dokázal pred orgánmi činnými v trestnom konaní – to by najskôr musel byť z niečoho obvinený. Bola to len PR akcia, ktorou chcel uviesť do praxe metódy, ku ktorým ho opozičníci matovičoidného razenia neraz vyzývali. No, dopadlo to tak, ako to dopadnúť muselo. Zopakujem vetu z úvodu: Je pozoruhodné, ako sa okamžite z minúty na minútu zo zbožňovaného detektora stal nástroj podvodu. Extrapoláciou dospejeme k ďalšej predpovedi – nech by aj vyšetrovatelia a prokurátori vyhlásili, že Kali je čistý jak Kristovo ľavé oko, aj tak sa okamžite ozvú hlasy, že to je tiež podvod. Zaužívali sa preň mediálne slogany Zametanie pod koberec alebo Skutok sa nestal…
Iný detektor, tentoraz virtuálny, nám predviedol Denník N. Po jeho článku o tom, ako Vietnamca prakticky uniesol samotný Kaliňák, sa síce objavili vyjadrenia ministerstva vnútra, ktoré vyvracajú významnú časť tvrdení v článku obsiahnutých, no tým sa vec skončila.
Akosi nikto nechce akceptovať, že z dvoch protichodných tvrdení o tej istej veci môže byť pravdivé nanajvýš jedno.
A ak Denník N nereaguje, tak asi nemá čo povedať. OK, ale nemajú k tomu čo povedať ani iné médiá, treba ich upozorňovať aj na úplné samozrejmosti? Len na okraj podotýkam, že autorka článku pani Tódová sa opiera o anonymných svedkov, ktorých ako svoje zdroje môže tvrdo chrániť a nezverejňovať ich identitu, kdežto ministerstvo svoje tvrdenia dokáže podložiť záznamami a zápismi, ktorých zverejnenie žiadny problém nepredstavuje.
Ako nazvať tento druhý detektor? Navrhujem názov použitý v titulku – detektor nenávisti. Pretože obviňovanie v rozpore s elementárnou novinárskou etikou, na základe fikcií, demagógie, výmyslov a priamych lží sa inak ako nenávisť ani nedá označiť.
S rozšířením rozhlasu a televize vznikl závažný problém – co dělat s pořekadlem „lže jako když tiskne“?
Gabriel Laub