Obedy zadarmo naozaj zadarmo?

V nedeľu som si nezabudol o jedenástej prepnúť telku na TA3. A s potešením som sledoval súboj argumentov Róberta Fica a Richarda Sulíka, ktorý sa venoval spočiatku „obedom zadarmo“ a neskôr i iným veciam „zadarmo“ aj nezadarmo.

Len stručne pripomeniem, že „obedy zadarmo“ sú agendou vládnej koalície a predstavujú príspevok na stravu pre každého žiaka základnej školy v hodnote 1,20 eura na deň. A keďže ja osobne nepokladám obedy zadarmo za vec škodlivú (napriek tomu, že z nej neprofitujem, lebo  školopovinné deti nemám), dovolím si oponovať niektorým argumentom, ktoré voči tejto forme školského stravovania vyslovil pán europoslanec Sulík.

• hneď na začiatku zazneli pomerne úsmevné námietky – vraj nie všetky školy majú jedálne, vraj zvýšený záujem o obedy môže narážať na nedostatok kuchárok a vraj deti budú plytvať jedlom. Nuž – školy patria do kompetencie miest a obcí. Pán Sulík sa pohybuje v takej vysokej politike, že dolu na komunálnu politiku ani nedovidí. Tak mu teda pripomeniem, že starostovia obcí sú v drvivej väčšine prípadov ľudia, ktorí si veľmi šikovne dokážu poradiť s peniazmi, ktoré od štátu dostanú navyše a informácie „ako sa to nedá“ od pána europoslanca na to nepotrebujú. Možno by sme sa k hodnoteniu tohto prepytujem argumentu mohli vrátiť o nejaké dva roky, ak sa pán Sulíkovi nebude hanbiť.
• pán Sulík uviedol, že obedy zadarmo nie sú zadarmo, pretože nič nie je zadarmo. Je to, samozrejme, pohľad relatívny, pretože pre človeka, ktorý to platí, to naozaj zadarmo nie je – na rozdiel od toho, kto benefit poberá. No keďže preplácanie obedov nevedie k žiadnemu zvyšovaniu daní a poplatkov, ktoré by ich kompenzovalo, ide len o prerozdeľovanie v jestvujúcom systéme a môžeme ich pokojne za „obedy zadarmo“ prehlásiť.
• ďalšia námietka sa zdala byť závažnejšia – vraj ľudia platia za obdobie vlád Smeru o 800 eur vyššie dane a za to dostávajú 1,20 eura na obedy… Som rád, že pán Sulík používa čísla – aj keď nie všetky, pretože pozabudol uviesť o koľko sa za obdobie vlád Smeru zvýšili platy, z ktorých sa dane fyzických osôb platia. Ono to totiž zvykne byť tak, že ak sa zvýšia platy a nezmení sa sadzba dane, tak i dane bývajú vyššie. Ale dobre, buďme veľkorysí, no aj tak porovnávajme porovnateľné s porovnateľným. Teda ročné zvýšenie daní nie s hodnotou jedného obeda za euro dvadsať. Ak predpokladáme, že ide o zhruba 200 obedov ročne, tak na dve deti dostane priemerná domácnosť platiteľa dane od štátu „zadarmo“ 480 eur.
• samozrejme, tieto benefity môžu využívať iba tí, ktorí majú školopovinné deti. Nik však nebráni využívať tieto výhody ich vnukom, prípadne deťom ich príbuzných. Okrem toho som doposiaľ nepočul žiadnu sťažnosť na to, že z daní sa budujú napríklad cesty, ktoré môžu využívať iba vlastníci motorových vozidiel. Podobne to funguje aj pri zdravotnom poistení, sú ľudia, ktorí ho poctivo platia celý život, no majú takú hnusnú smolu, že sa im každá choroba vyhne.
• odoznela i námietka v tom zmysle, že príspevky na obed dostanú aj deti bohatých ľudí… Neviem, či sa mám smiať, alebo plakať. Bohatí ľudia berú predsa na deti rovnaké prídavky ako „chudobní“. Tiež by im nechýbali, ale asi by to narážalo na rovnosť ľudí pred zákonom zakotvenú v ústave. A čudujem sa i tomu, že práve pán Sulík, zastánca minimálnej role štátu, si nevšimol nutné byrokratické opatrenie, ktoré by bolo sprievodcom jeho návrhu – každá školská jedáleň by nutne musela mať zoznamy platiacich a neplatiacich stravníkov (bohatých a chudobných) a zamestnávať úradníčku, ktorá ho pravidelne dopĺňa a novelizuje.
• jediný návrh pána Sulíka, ktorý sa dá označiť v tejto diskusii za konštruktívny, bol, aby sa takto „vyhodené“ peniaze presmerovali radšej na kontá rodičov (napríklad vo forme daňových bonusov), ktorí by slobodne rozhodli čo s nimi. Pán Sulík zasa pozabudol, že tento príspevok je cielený a že má slúžiť priamo na stravovanie detí. Som ďaleko od toho, aby som pokladal všetkých rodičov za nezodpovedných, no predsa len musím pripustiť, že sa nájdu skupiny ľudí, ktorí pred investíciou do detskej stravy uprednostia radšej zakúpenie výrobkov tabakového alebo liehovarníckeho priemyslu.

V diskusii toho zaznelo viac, podobné prekáračky sa týkali i vlakov zadarmo a lyžiarskych kurzov zadarmo. Nechcem ich rozoberať, blog by bol potom príliš obézny. Jedna vec ma však pomimo obedov zdarma predsa len pobavila. Fico v diskusii spomenul i zvýšenie DPH, voči čomu sa Sulík dosť rázne ohradil – že on nič, len muzikant, pretože on to bol, kto do zákona presadil, že DPH sa po splnení konkrétnych kritérií vráti späť z 20% na 19% – a že to bol práve kakaný Fico, kto tomu zabránil. To by všetko bolo OK a je to pravda. Lenže… Pán Sulík bol svojho času poradcom pána ministra Mikloša blahej pamäti pri zavádzaní úžasného inštitútu rovnej dane – dokonca jej hlavným architektom. Do rovnej dane sa mu zadarilo zakomponovať i „rovnú“ DPH 19%. Vďaka ktorej občania dokázali vyplniť dieru niekoľkých desiatok miliárd korún v rozpočte, ktorú spôsobilo zníženie daní pre právnické osoby…