Jedna časť Slovenska (našťastie väčšia časť) oslavuje, vrahovia boli dolapení. Druhá časť je dosť znechutená, pretože stratila lebofico agendu a musí hľadať nové míľniky… No nájdu sa aj nechutní skeptici, ktorí zdvíhajú výstražný prst: pozor, ešte to ani zďaleka neskončilo!
Nechcem pitvať okolnosti, že vrahov treba najskôr postaviť pred súd, dokázať im vinu a odsúdiť ich. Dokonca nechcem ani volať po odhalení a zabásnutí objednávateľa – teda nie že by to nebolo dôležité, no pokladám to za úplnú samozrejmosť. Rád by som poukázal na fakty, ktorým sa doposiaľ nik nevenoval.
Ospravedlňujem sa vopred za cynizmus, ktorý by čitateľ mohol v nasledujúcich vetách objaviť, nejde o úmysel zľahčovať svinstvo, akým je nájomná vražda, iba o zjednodušenie textu. Zároveň upozorňujem, že ide výlučne o moje vlastné úvahy založené len a len na verejne prístupných informáciách. Práve z toho dôvodu tieto dedukcie vôbec nemusia zodpovedať realite.
Motívom vraždy Jána Kuciaka mala byť jeho práca, vraj investigatíva. Aj keď bol viackrát kompetentnými označený za analytika, ktorý sa prehrabáva v známych alebo dostupných údajoch a dáva ich do logických, doteraz nepovšimnutých súvislostí. Zo zverejnených informácií o jeho vražde však vyplýva, že sa jej motív nedotýkal vrcholnej politiky, že bola pravdepodobne dôsledkom „riešenia“ problémov nejakého regionálneho bossa, ktorého (veľmi) slabé miesto Ján Kuciak pri svojej práci objavil. Tu však narážame na podstatnú otázku: Odkiaľ sa onen regionálny boss mohol dozvedieť o Kuciakových analýzach? Neboli predsa zverejnené ani čiastkové texty s podobným obsahom, dokonca sa nespomínali ani počas búrlivých mediálnych špekulácií tesne po vražde. Nech je mi odpustená nasledujúca svätokrádež spáchaná na hrdinskom investigatívcovi: najpravdepodobnejšie od samotného Kuciaka. Informácie majú cenu zlata, nezverejnené informácie ešte vyššiu. Za zverejnenie článku s ťažko pozháňanými údajmi by Kuciak dostal možno pár stoviek eur navyše k novinárskemu platu. Koľko by mohol dostať za jeho nezverejnenie od človeka, ktorého sa ten článok týka? Ak by boli vypátrané informácie dostatočne explozívne, tak za ne mohol Kuciak žiadať vysokú sumu. A investigatívou postihnutý boss si vie veľmi ľahko spočítať, či je výhodnejšie platiť za nezverejnenie s rizikom, že požiadavky na platby budú pokračovať, alebo zaplatiť 70 000 eur za definitívne riešenie problému…
Tu je ukrytá aj odpoveď na vraždu Martiny Kušnírovej. Z tohto pohľadu ju nie je možné považovať za obeť náhodnú, za osobu na nesprávnom mieste v nesprávnom čase. Objednávateľ vraždy nutne musel predpokladať, že o celej veci niečo vie i ona. Ak by bola úplne nezainteresovaná, tak nemohol byť pre strelca problém vyčíhať si Kuciaka osamote.
Prečo to všetko píšem? Aby som zasvinil pamiatku dvoch brutálne zavraždených mladých ľudí? Nie, ani náhodou, predstava výbuchu, ktorý by nasledoval po premene národného hrdinu na vydierača, ma vôbec neteší. Chcem len poukázať na to, že niektoré veci sa môžu stať úplne inak, ako nám ich predkladajú médiá a zopár nabudených politikov. I to, že s výrobou hrdinov a s ich vyznamenávaním je potrebné počkať až do doby, kedy bude úplne jasné, že tými hrdinami naozaj sú.