Priznávam sa, že mi bolo dosť čudné, keď moderátor Sobotných dialógov Branislav Dobšinský neopustil RTVS spoločne s prvou várkou „diskriminovaných“ redaktorov. Jeho vystupovanie bolo viditeľne tendenčné, mal problém viesť diskusiu korektne a vyvážene, bez zjavného príklonu k jednej z diskutujúcich strán. Dosiaľ najžiarivejším príkladom jeho práce bolo moderovanie diskusie s Vladimírom Mečiarom pri príležitosti rušenia jeho amnestií.
Korunu všetkému však nasadil pán Dobšinský v Sobotných dialógoch 6.októbra. Po skončení relácie s témou vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka som mohol konštatovať jediné: dozvedel som sa, že v nej vystupoval jeden koaličný poslanec a dvaja agresívni prívrženci opozície (a agresívnejším z nich nebol Gábor Grendel). Moderátor na svoju funkciu nezabudol iba v tom, že sa trvalo pokúšal prerušiť odpovede Juraja Blanára. Ktorého svätú trpezlivosť som najskôr považoval za argumentačnú slabosť. No po nedeľnej televíznej relácii „O 5 minút 12“ (jeho partnerom bol Ľubomír Galko a moderátorom ktosi neviditeľný) som ho pochopil a úprimne som obdivoval jeho stoický pokoj.
Braňo Dobšinský skončil. Oficiálnym dôvodom síce bolo, že reláciu začal s časovým sklzom a že podľa všetkého sa na jeho agresívnejšom prejave podpísalo požitie nápojov s vyšším oktánovým číslom, ale predpokladám, že výraznejší podiel na „rozviazaní pracovného pomeru dohodou“ mali Dobšinského pracovné návyky a osobnostné predpoklady pre prácu moderátora.
Nahradiť by ho dočasne mala Marta Jančkárová. Tej síce v televízii chýbala dávka vrodenej charizmy, pre obrazovku nutnej, no na jej účinkovaní v rozhlasu nenachádzam chybu. A dúfam, že Dobšinského prostonárodné povesti nahradí žánrom vhodnejším a že „dočasne“ sa zmení na „furt“.