O veľkých a Veľkých Slovákoch

Vraj ktorý Slovák je najväčší… Týmto nás masírujú upútavky v médiách a pokúšajú nás, aby sme sa vyslovili, aby sme i my označili toho svojho najväčšieho. Panem et circenses, chlieb a hry – toto mocní odjakživa ponúkali masám, aby ich aspoň na chvíľu zaujali vecami nepodstatnými. Tvárme sa chvíľu, že im to žerieme. Pristúpme na ich hru a rozoberme toho najväčšieho Slováka na drobné. Nejaké predbežné výsledky už máme k dispozícii, oprime sa o ne.

• Koho môžeme za Slováka pokladať? Toho, kto sa narodil na Slovensku? Kto je občanom Slovenskej republiky? Kto je Slovákom po matke a otcovi, koho materinská reč je slovenčina? Viac kritérií slovenskosti mi už nenapadá, aj keď možno nejaké ešte sú. V každom prípade viacero ašpirantov na titul Maxima Slovaca nevyhovuje ani jednému z nich. Napríklad solúnski bratia Konštantín a Metod, alebo Jej Veličenstvo Mária Terézia, napriek ich nespornému prínosu k histórii Slovenska. Príklad opačný: velikán maďarskej poézie i histórie Sándor Petőfi sa medzi nomináciami na najväčšieho Slováka nevyskytuje – aj keď je slovenského pôvodu…
• Máme aj niekoľko Slovákov, ktorých sme napriek ich nespornej slovenskosti a napriek ich výraznému vplyvu na Slovensko z hodnotenia vylúčili. Kontumačne. Hovorilo sa síce iba o prvom slovenskom prezidentovi Jozefovi Tisovi, no určite by sme vedeli pomenovať viacerých. V súvislosti s vojnovým slovenským štátom mi hneď napadne zaujímavá figúra ministra vnútra Šaňa Macha. Svetoznámou je i čachtická grófka Alžbeta Báthoryová.
• Čo máme rozumieť pod prívlastkom „najväčší“? Asi to nebude telesná výška, v takom prípade by bol jedným z jasných favoritov so svojimi 208 centimetrami Stano Kropilák, nedávno uvedený do siene slávy slovenského basketbalu. Najvhodnejším prívlastkom by možno boli adjektíva „najužitočnejší“, „najvýznamnejší“, snáď najdôležitejší. Významovo síce nie sú úplne totožné, no každý z nich je výstižnejší ako „najväčší“. Keď už pre nič iné, tak pre vylúčenie klzkého dvojzmyslu o Slovákovi s najväčším.
• Pokritizujme trochu aj stovku užších nominácií. Niektoré mená sú nespochybniteľné a právom patria do panteónu slovenských osobností. Štúr, Štefánik, Matúš Čák, Husák, Hlinka, Dubček… Čo tam však pre pána boha robia televízni moderátori, populárni speváci, alebo športovci? Ich sláva je podenková, možno o desať rokov po nich ani pes neštekne a ich meno zapadne do hlbokého zabudnutia. Mám veľmi rád Mariku Gombitovú, je to pani speváčka a jej hlas prinášal a stále prináša poslucháčom potechu srdca a pohladenie duše. Stáva sa tým veľkou Slovenkou? Výborných spevákov mala každá doba, no vedel by niekto pomenovať niektorého pevca spred sto rokov? Športovci? Prečo máme velebiť niekoho, kto vie výborne kopať do lopty alebo rýchlejšie ako ostatní zabehne 10 kilometrov? Adela Vinczeová je osobnosť, no proti označeniu „veľká Slovenka“ by pravdepodobne ako prvá protestovala ona samotná.
• V nomináciách chýbajú mená, ktorým by najlepšie svedčal prívlastok usilovný, pracovitý, schopný. Kam sa podel, milí ekologicky uvedomelí voliči, otec moderného lesníctva Jozef Dekret Matejovie? Geniálny polyhistor Matej Bell z Očovej? Kartograf, inžinier a rektor banskej univerzity v Banskej Štiavnici Samuel Mikovíni? Profesor Aurel Stodola? Pavol Jozef Šafárik? Predseda uhorskej vlády Július Andrásy? Tento zoznam, ktorý sa vôbec nepokladá za úplný, svedčí o jedinom: o svojej histórii a o svojich slávnych rodákoch vieme skutočne málo. A doceniť ich zásluhy nedokážeme vôbec.

Peknú blbosť sme si vymysleli pre pobavenie Slovače. A najväčšia sranda na tom je, že to robíme v britskej licencii…