Kto by to náhodou nevedel, tak v titulku je politicky zneužitý kúštik textu skladby kapely Horkýže Slíže. A týka sa cirkusu okolo voľby kandidátov na ústavných sudcov, ich výsluchu pred Ústavoprávnym výborom NR SR.
My máme silný refrén jak hovado,
každý ho hmmmka celý deň od rána
a potom všetci zblbnutí rad radom,
dokola naj naj, na na na, na na na
Refrén zaznieva pri opakujúcich sa otázkach o homosexuálnych partnerstvách. O strate suverenity Slovenska. O potratoch. O vhodnosti voľby politikov do funkcií ústavných sudcov. O vzťahu kandidátov k politickým stranám. Úplne najhlúpejšie otázky sú o tom, či kandidát nebol vystavený pokušeniu korupcie, alebo dokonca priamo skorumpovaný. Akú odpoveď v tom prípade inkvizítori očakávajú?
Refrén sa zmenil len pri kandidátovi mediálne najočakávanejšom. Začali sa opakovať otázky o pití koly, adrese bydliska, vzťahu k pánu prezidentovi a miliónoch získaných vlastnou hlavou.
Horkýže Slíže v tomto prípade zafungovali ako vizionári. Pretože sa naplnil nielen refrén, ale aj verzie ich textu:
Máme blbý štart, to nevadí, to vôbec nevadí, to vôbec nevadí.
Na refrén sa čakať oplatí, čakať sa oplatí, čakať sa oplatí.
Ak je refrén zlý, tak treba si ho pustiť päť razy, ho pustiť päť razy.
Ja som si ho sto krát už asi, tak sto krát už asi,tak sto krát už asi.
Máme slávu, máme vavríny, hlavne tie vavríny, hlavne tie vavríny,
lebo hráme sladké kraviny, totálne kraviny, totálne kraviny.