Mojím osobný želaním je, aby vo voľbách uspeli strany súčasnej (zámerne nepíšem demokratickej) opozície a aby sa im podarilo zostaviť vládu. Kto číta moje blogy, ten vie, že som voči stranám súčasnej (zámerne nepíšem demokratickej) opozície kritický. Prečo teda takéto salto?
Odpoveď je prekvapujúco jednoduchá. Po rokoch vlády Smeru-SD s viacerými koaličnými partnermi prichádza nuda. Zvyk. Obohratosť. Ľudia poznajú iba jednu verziu vládnutia a nemajú s čím porovnávať. Veď ak sa niekto odvolá na prúsery vlády podtatranskej tigrice Ivety Radičovej, tak je odpoveď jednoduchá – veď to bolo strašne dávno a oni, chudáci, tu boli len poldruha roka. K tomu dodám – chválabohu!
Skrátka – národ potrebuje porovnávaciu vzorku. Aby sa na vlastné oči presvedčil čo je dobré a čo až také dobré nie je. Aby ocenil dobu bez štvavých tlačoviek kolektívu Matovič & spol., aby sa konečne dozvedel od mainstreamu čo si naozaj myslia o manažérskych schopnostiach lídrov opozície, aby uvidel, ako sa (ne)plnia programové predvolebné sľuby. A ak už Slovač vydržala doteraz 30 rokov zadunajskej verzie lumpenkapitalizmu, tak ten rôčik s opozičnou (zámerne nepíšem demokratickou) vládou zvládne ľavou zadnou.
Hovorí sa, že keď je somárovi dobre, tak sa ide na ľad kĺzať. A aj to sa zvykne hovoriť, že nie každý neduh je treba liečiť medikamentmi. Že občas je šoková liečba prepleskom sprava-zľava tou najúčinnejšou medicínou.