Všeobecná túžba: Predčasné voľby!

5. marca 2020, spozabukakuk, Neapolitika

Prvotné nadšenie Igora Matoviča zo zostavovania vlády komentujú médiá hlavného prúdu veľmi rezervovane. Človek sa im ani veľmi nečuduje, veď si veľmi dobre uvedomujú, že maslo na hlave kvôli neželanému lídrovi majú predovšetkým ony. A tak v tichosti, akoby mimochodom, zverejňujú už vopred pochybnosti o tom, kto s kým a kto s kým nie, čo sa nedá, čo sa nebude dať, kto by mohol šéfovať ministerstvám a kto nie.

Atmosféra však napovedá tomu, že predčasné voľby si potichúčky želajú všetci, ba nielen to, oni s nimi reálne počítajú. Potichúčky, podprahovo sa podsúvajú informácie trebárs o tom, že niektoré strany si už na jesenné obdobie rezervovali časť mediálneho priestoru… Prečo?

Pomerne jednoduchá je odpoveď pri neúspešných: PS/Spolu, SNS i maďarské strany túžia po novej šanci. Sem by sa možno dali zaradiť i strany Vlasť a Dobrá voľba. Okrem toho i spomenuté médiá a – ako inak – mimovládky fandiace liberálnej stajni. Tie mimovládky, o ktorých konšpirátori tvrdia, že sú podporované zo zdrojov „veď viete koho“.

Strany aktuálne sa črtajúcej opozície ĽSNS a Smer-SD si túžia poopraviť volebný výsledok. V prípade Smeru ide o (nimi predpokladaný) krátky oddych od vládnutia, reorganizáciu vlastnej zostavy a presvedčenie, že volič dokáže aj za (nimi predpokladanú) krátku dobu vládnutia spolku Matovič & co. posúdiť (ne)vhodnosť ich predpokladov na takúto robotu.

Strana Sme rodina sa síce ústami svojho bossa kasá čo všetko vo vláde dosiahne, no ide iba o klon Matovičovho volebného bankomatu. Je im srdečne jedno, či budú vo vláde, alebo v parlamentnej opozícii. Prachom za volebný výsledok to neublíži. Strana Záludných lavíruje a pomerne komicky sa pomocou akéhosi morálneho kreditu bráni koalícii s Kollárovou famíliou. Už len ten morálny kredit treba niekde kúpiť, najradšej bez navýšenia.

No a Matovič so svojou rodinnou firmou… Asi ani sám netušil čo dosiahne – a dosiahol to, čo ani nechcel. Jeho túžba bola jasná už pred voľbami, urobiť čo najlepší volebný výsledok a vopred si rozoštvať perspektívnych partnerov, aby sa na vláde nemusel podieľať vôbec ničím. Čo by samo o sebe bolo veľmi serióznym predpokladom nových parlamentných volieb a novej dávky štátneho príspevku za výsledok v nich dosiahnutý. Ale smola! Prehnal to až tak, že zvíťazil, a do nechcenej vlády musí, aj keď sa tvári, že ako fasa. Súčasná situácia ho stavia pred neočakávané riziko: vo vláde bude musieť postupovať tak, aby riziko strát preferencií vo vytúžených predčasných voľbách bolo čo najmenšie. Aby sa čo najviac špiny dalo nahádzať na koaličných partnerov.

Jediným spokojným sa v tejto chvíli javí iba Sulík. Strpel potupu podriadenosti voči Matovičovi, ktorého na vlastnom chrbte dostal do politiky. Berie bez reptania všetko, čo sa mu pohodí. No možno i on dospeje k presvedčeniu, že Matovič je infekčný bacilonosič ktorý dokáže nakaziť ostatných, no sám zostáva infekciou nedoknutý.