Zľakne sa vírus matematického modelu?

31. marca 2020, spozabukakuk, How do they do it?

Dnešná tlačová beseda predsedu vlády priniesla tri zásadné informácie. Prvou bol fakt, že premiérovi sa nič nestalo napriek tomu, že včerajšiu tlačovku prekvapujúco vynechal a dovolil tak realizovať sa aj ministrovi zdravotníctva. Druhou informáciou bola skutočnosť, že tlačovka sa začala relatívne presne, len s 10-minútovým meškaním, a naozaj išlo o tlačovku, nie o plačovku. No to najdôležitejšie nakoniec: pán Matovič si pozval ku kecpultu generálneho riaditeľa odboru stratégie Inštitútu zdravotnej polikliniky Martina Smatanu. Dovolil mu bez prerušovania hovoriť približne 12 minút, počas ktorých predstavil matematický model štyroch prognóz vývoja nákazy koronavírusom na Slovensku. Pán Smatana zrozumiteľne a korektne vysvetlil postup, metodiku a súbory dát, vďaka ktorým sa tím pod jeho vedením ku štyrom farbistým krivkám dopracoval.

V čom je teda problém? Nuž v tom, že je to model. Síce matematický – a čísla vraj neklamú – no ako každý model by mal byť konfrontovaný s praxou. Do vývoja epidémie zasahuje extrémne veľa premenných, z ktorých sa dá reálne posúdiť iba veľmi malá časť. Pritom ide o systém, ktorý vykazuje známky chaosu – pokiaľ by sa takéto systémy dali spoľahlivo modelovať, tak máme definitívne vyriešený problém spoľahlivosti predpovedí počasia a klimatických zmien. A autor takéhoto modelu by sa stal multimiliardárom vďaka bezchybnému zmapovaniu pohybov financií na svetových burzách. Počuli ste už o efekte motýlich krídel?

Spomenul som, že model by mal byť konfrontovaný s praxou. I u tohto modelu si tak môžeme pomôcť: farebné grafy nám tvrdia, že po 20 dňoch odo dňa Nula (tu je ním 28. marec, deň prijatia balíka opatrení novej vlády) do 17. apríla by malo byť podľa najpriaznivejšieho scenára nakazených okolo 4700 ľudí. Ak však trošičku graf posunieme a za deň Zero (teda nula) budeme pokladať 13. marec, kedy balík opatrení uviedla do života Pellegriniho vláda, tak dnešok je 18. dňom takéhoto vývoja nákazy. Čiže by sme mali dostávať informácie povedzme o 4000 ľuďoch, ktorých si COVID-19 vybral za cieľ… Realita je však iná, dnes sme informovaní o ani nie štyroch stovkách infikovaných ľudí. Možno by som mal doplniť informáciu, že za najpriaznivejší sa pokladá priebeh epidémie po prijatí opatrení navrhnutých Matovičovou vládou…

Na to existuje aký-taký protiargument, prognóza sa možno nezaoberá počtom ľudí, u ktorých vieme vírus diagnostikovať, ale takými , ktorí ním boli nakazení bez toho, aby prejavovali nejaké príznaky, alebo priebeh ochorenia bol u nich veľmi mierny. V poriadku, no odkiaľ vieme, že tých ľudí je naozaj toľko, keď tieto čísla odhadujeme len podľa akéhosi koeficientu, ktorý sa môže blížiť realite, ale môže aj brutálne zavádzať? Okrem toho ak takýto súbor existuje, tak ako ovplyvňuje chorobnosť? Pokiaľ 4000 fiktívnych nositeľov vírusu spôsobilo ochorenie necelých 400 spoluobčanov, tak prečo by mal byť tento pomer v budúcnosti iný? Okrem toho počet potrebných pľúcnych ventilácií je vypočítaný práve z toho vyššieho čísla, čím ho klasifikuje za číslo, s ktorým sa reálne uvažuje.

Matematika je matematika. Veľmi veľa užitočných vecí sa vďaka nej podarilo – a často začínali nevinnými teóriami, matematickými hračkami a niekoľkými vzorčekmi. Osobne si však myslím, že matematika v dnes predstavenej prognóze bude fungovať inak, ako nám bolo prezentované.