Veľkonočné sviatky ešte neprišli, no veľkonočný chaos udrel silou nevídanou. Niekto kompetentný sa zachoval (decentne povedané) nekompetentne. Nedecentne to znamená, že onen kompetentný spáchal do neba volajúcu sprostosť.
Pán premiér zahviezdil. Jediným stupídnym nariadením dokázal paralyzovať Slovensko a to tak, že totálne.
Ale konkrétne: vybral som sa dnes do Bratislavy. Štandardne, je predsa pracovný deň, tak za pracovnými povinnosťami. Bežne mi cesta autom trvá asi 40 minút, aj keď je cez dva okresy. No dnes ma zastavila hneď prvá hranica okresu, Senec – Galanta. Na ceste 5-kilometrová kolóna, podľa rýchlosti jej pohybu sa dala odhadnúť na hodinu čakania. Pri predstave, že čosi podobné ma čaká aj na hranici Senec – Bratislava a to isté si zopakujem aj na ceste späť, som sa pekne-krásne otočil a na pracovné povinnosti som sa vykašľal. Lebo Veľká noc, verzia Matovič…
Nie, nejde len o mňa a moju cestu do práce. Nejde ani o prešibaných šibačov, ktorí sa prefíkane pokúšajú prešmyknúť za šibaním babičky v susednom okrese. Ide o ľudí, ktorí chcú ísť do roboty. Ide aj o tie kamióny, ktoré tvorili minimálne polovicu z vyčkávajúcej kolóny a na ktoré niekto čaká, niekto je na dodávke tovaru z nich priamo závislý.
Pán premiér sa vraj pred vydaním nariadenia radil s odborníkmi. Neviem s akými, no odborník na dopravu medzi nimi určite nebol. A dokonca to nemusel byť ani nejaký špecialista, stačilo by, keby mu poradil človek s normálnym rozumom. Pretože ak je každé prechádzajúce auto nútené vyplniť akýsi dotazník, a jeho vyplnenie zaberie len svižných 10 sekúnd, tak pri tisícke áut sú to takmer tri hodiny zdržania. Skúsme si to premietnuť na frekventovanejšiu cestu, napríklad dialničné vjazdy do Bratislavy. Ak ide kamión na celkom krátku trasu, trebárs z Trenčína do Bratislavy, tak na ceste bežne trvajúcej hodinu a pol musí absolvovať päť (slovom päť) diaľničných kontrol. Tovar, ktorý by mal byť doručený povedzme o deviatej ráno, si na jeho korbe pobudne minimálne do druhej poobede – ak ho bude mať kto v mieste určenia vyložiť. A ak to nebudú napríklad potraviny s krátkou zárukou, tie mu nikto vykladať nebude… Tiež by ma zaujímalo, či majú policajné hliadky k dispozície tisíce formulárov na tie dotazníky, na spomínaný úsek Trenčín – Bratislava by ich odhadom bolo treba nejakých 50 tisíc.
Čo bolo, bolo, terazky som majorom… Známa hláška z filmu Černí baroni. Zdá sa, že film pranierujúci ľudskú hlúposť v niektorých prípadoch očakávaný efekt nepriniesol. Nie každý, kto má právomoc rozhodovať, má k tomu rozhodovaniu pribalenú dostatočnú dávku fištrónu. Platilo to aj predvčerom, včera, aj terazky.
Nedá mi, aby som svoje rozhorčené búšenie do klávesnice neukončil večne živým výrokom Jana Wericha:
Kde blb, tam nebezpečno.