Prečo je plošné testovanie sprostosťou

Už je to tady, už je to tady… Pána premiéra prepadol nápad – pretestovať celú krajinu, byť tak prvý na svete a nezmazateľne sa zapísať na čelo zoznamu anticovidových hrdinov. Skúsme posúdiť zmysel tohto veľkolepého plánu.

• Logistika. Pánovi premiérovi chýba predstavivosť, vo veľmi veľkých počtoch obyvateľstva sa pokúša zorientovať rovnako, ako vo firme s 20 zamestnancami. Testy sa majú uskutočniť na 6000 odberných miestach, každé má obsluhovať 7 ľudí. Odkiaľ sa objaví tých potrebných 42 000 odborníkov? No, možno nemusia byť všetci odborníkmi, je potrebná aj administratíva, no v každom prípade tam bude musieť byť 6000 doktorov zaškolených na prácu s testovacími prístrojmi. Máme ich? Ako to vychádza s časom potrebným na testovanie? Ak jeden človek zaberie 5 minút (v tom je započítané zápis jeho údajov, odber vzorky a jej úprava v prístroji na to určenom), tak pri 12 hodinách nepretržitej práce sa dá za deň otestovať  na 6000 odberových miestach 864 000 ľudí.
• Matematika. Predpokladajme, že logistiku nejako zvládneme – aj keď do nej musíme zarátať aj predchádzajúcu komunikáciu úradov s obyvateľstvom a organizačné zabezpečenie, podobne ako pri voľbách. Optimisticky predpokladajme, že všetko prebehne úspešne a dopracujeme sa k nejakým výsledkom. Predpokladajme i to, že testy budú fungovať s vynikajúcou presnosťou, s 99-percentnou úspešnosťou. Pri vysokej účasti 3 milióny obyvateľov by to znamenalo, že aj keby bola celá populácia krištáľovo bezvírusovo čistá, tak testy označia 30 000 ľudí za infikovaných. Čo s nimi? Zavrieť ich do karantény aj s rodinnými príslušníkmi? A čo ak je test spoľahlivý povedzme na 95%? Alebo na 90%? Kto vystopuje státisíce kontaktov týchto „infikovaných“? Táto posledná otázka však už nepatrí do matematiky, ale do predchádzajúceho bodu, do logistiky.
• Zdravý rozum. Pri spomenutej účasti 3 milióny občanov na plošnom testovaní sa dostaneme približne k účasti 70% tých, ktorí by mali byť testovaní (testovanie sa nemá týkať detí do 10 rokov). Testovanie dospeje k nejakému výsledku a vyhodí nám počet infikovaných osôb. Ak by boli testy nespochybniteľné a na 100% presné, tak sa dostaneme povedzme k číslu 300 000 infikovaných. Čo s tým urobíme? Zavrieme ich spolu s rodinami a budeme ich strážiť pod bodákmi? Nezabúdajme, že medzi nimi bude veľa ľudí z profesií nutných pre zabezpečenie základných potrieb, zamestnancov elektrární, vodární, obchodov, vodičov pre prepravu potravín, lekárov a zdravotníkov. No a v populácii zostane ešte stále pobehovať nejaký ten milión neotestovaných jedincov, ktorí teoreticky môžu naďalej pestovať stáda vírusov. A kto vlastne dohľadá všetkých tých infikovaných a ich kontakty, keď dnes to nestíhame pri 1500 – 2000 prípadoch?

Dalo by sa toho napísať oveľa viac, no toto najpodstatnejšie by mohlo stačiť. Prospech z testovania by však mohlo mať niekoľko ľudí, napríklad štatistici zaoberajúci sa epidemiológiou, alebo firmy dodávajúce štátu 13 miliónov testov za vyše 50 miliónov eur. A ten najdôležitejší – premiér štátu s menom vytesaným do kameňa. Otvorenou ostáva zatiaľ otázka, či je to kameň s menami mysliteľov, alebo hlúpych egoistických maniakov.