Údaje z druhého kola prebiehajúceho testovania voči Covidu hovoria o tom, že v 45 okresoch poklesol počet infikovaných oproti počtom zisteným v prvom kole testovania. Prezentuje sa to ako veľký, priam extrémny úspech prepytujem „atómovej bomby“, ktorú má v rukách vláda (rozumej Igor Matovič).
Neviem ako vláda, no ja osobne (a možno nebudem sám) považujem pokles počtu infikovaných ľudí za úplne prirodzený jav. Pretože ľudia v prvom kole označení za „pozitívnych“ jednoducho zostali doma v karanténe a druhého kola sa nezúčastnili… Pokles počtu „pozitívnych“ by jednoducho nastal aj na druhý deň po prvom testovaní, ak by „pozitívni“ zostali v izolácii. Napriek tomu, že za jeden deň počet „pozitívnych“ nemá šancu výrazne klesnúť.
Konkrétny príklad: máme vzorku 10 ľudí a otestujeme ich AG testom. 2 ľudia zo vzorky budú pozitívni, tých pošleme do karantény. A test okamžite zopakujeme na zvyšných ôsmich pokusných králikoch. Aký výsledok sa dá očakávať? Nuž – asi nula pozitívnych, však? Trochu horšia situácia by ale nastala ak by sme zo zvyšných ôsmich statočných objavili ďalšieho pozitívneho. Dozvedeli by sme sa to, že nami použitá testovacia metóda nie je celkom kóšer.
No a podobná situácia nastala i pri druhom kole plošného testovania – namiesto prirodzene predpokladaného minimálneho počtu „pozitívnych“ zisťujeme síce nižšie počty, no predsa len dostatočne vysoké na to, aby sme nad spoľahlivosťou testov pokrčili plecami i nosom.