Od ministrov vnútra a vojny sme sa dozvedeli čo nás čaká, keď v deň 31. výročia zamatového prevratu vyjadríme svoj názor na verziu ľudských práv a slobôd, ktoré nám ponúka súčasná vláda. Pošlú na nás nielen „normálnych“ policajtov, ale aj políciu vojenskú a členov väzenskej a justičnej stráže. Vyzbrojených štandardnou antidemonštračnou technikou, teda vodnými delami, slzotvorným plynom, gumovými projektilmi, obuškami. Kam sa na nich hrabú akési Ľudové milície, ozbrojená päsť robotníckej triedy, ktoré teoreticky mohli zasiahnuť proti demonštrantom v roku 1989…
Ak majú byť vyhrážky pánov ministrov plniacich vôľu premiéra Slovenskej republiky mienené naozaj vážne, tak strach vlády pred občanmi vlastnej krajiny musí byť obrovský. Pán premiér sa svojho času vytešoval, že mu veľmi dobre padne nasrať kopu ľudí. Teraz má šancu dozvedieť sa ako to vyzerá, keď to s nasieraním preženie, kopa nasratých je priveľká a medzi nasratými sa objavia i gate pána Matoviča.
Strach z poddaných inak nie je ničím novým, zvyknú to zažívať mocnárstva s mocnármi, ktorí sa spreneverili svojmu poslaniu, sľubom, morálke. Pripomeňme si to večne zeleným citátom:
Malí se vždycky bojí velkých, ale stojí za úvahu, že velice velcí se skoro vždycky bojí nepatrných.
Jan Werich, Fimfárum