No a čo?

Že sa náš pán premiér vulgárne vyjadruje o svojom koaličnom partnerovi? Že mu zadáva nesplniteľné úlohy a za ich nesplnenie sa mu vysmieva? Že sa vulgárne vyjadruje o občanoch svojej krajiny? Že má na háku dodržiavanie zákonov o diplomových prácach, kolaudáciách, dĺžke karantény, nosení rúšok?
No a čo?

Že sa pán predseda NR SR rozváža počas zákazu vychádzania s „priateľkami“? Že si do nemocnice pozýva koaličných partnerov v čase zákazu návštev? Že si z nemocničnej izby urobil privátny nevestinec?
No a čo?

Že nemáme žiadne informácie o tvorbe rozpočtu a že ich nemajú ani naši volení zástupcovia? Že pán minister financií pred nami tají ako zamýšľa naložiť s miliardami z EU? Že s našimi peniazmi narába ako by nepatrili nám, ale súkromnej štvorchlapovej s.r.o.?
No a čo?

Že pán minister vojny na nás vyťahuje armádu pri každej možnej príležitosti? Že je ochotný vyhnať do ulíc proti občanom vojenskú políciu? Že by s ohromnou radosťou pchal paličky ľuďom do nosov aj u nich doma? Že sa o ľuďoch vyjadruje ako o opiciach?
No a čo?

Že nám minister práce a rodiny likviduje jeden sociálny benefit za druhým? Že kašle na nejaké odbory? Že svojimi skutkami popiera všetko, za čo pred voľbami hlasoval a vo volebnom programe nasľuboval?
No a čo?

Že na nás pán minister vnútra posiela policajtov a vodné delá? Že sa nám vyhráža mastnými pokutami kvôli nedodržiavaniu nezákonných opatrení? Že jeho policajti pracujú podľa marketingových požiadaviek vládnucich prepytujem elít?
No a čo?

Že parlamentný valec odhlasuje každú kravinu vyprodukovanú vládou a ešte jej aj zatlieska? Že jeho intelektuálnym vrcholom je bla-bla-bla a ňuňuňu?
No a čo?

Že je na čele vlády psychicky chorý jedinec?
No a čo?

Že sa na to všetko zo svojej slonovinovej veže díva pani prezidentka a zmôže sa len na akési pohrozenie prstíkom: Ej, nono!
No a čo?

Že sa tomu všetkému len nemo a s úžasom prizeráme? Veď sme to tak chceli. Naozaj?