O čipoch ukrytých vo vakcínach

Vakcinácia proti Covidu sa rozbehla. Sprevádzajú ju mnohé zvláštne tvrdenia týkajúce sa predovšetkým jej negatívnych účinkov. Najzaujímavejším z nich je informácia o čipovaní obyvateľstva. Kto by úplnou náhodou nevedel o čo ide – pod označením „čip“ je myslené malé elektronické zariadenie umiestnené do tela, ktoré nesie informáciu o svojom nositeľovi a umožňuje jeho identifikáciu na menšiu alebo väčšiu vzdialenosť. Skôr, než konkrétne uvediem svoj postoj k „teórii čipovania“, niekoľko faktov:

• čipy určené pre praktické hromadné použitie sú relatívne veľké, priveľké na to, aby ich niekoľko bolo možné napratať do fľaštičky s niekoľkými dávkami vakcíny. Pre porovnanie uvediem, že pri čipovaní domácich miláčikov sú používané čipy o veľkosti približne jeden centimeter.
• pri očkovaní viacerými typmi vakcín by bola potrebná koordinácia medzi výrobcami – teda o použití čipov by muselo vedieť oveľa viac ľudí, ako by to bolo pri vakcíne jedinej značky
• o čipoch by samozrejme museli vedieť aj ich výrobcovia a na ich výrobu by bolo potrebných viacero fabrík. Čo samo o sebe by nemusel byť problém, robotník v tajwanskej fabriky nemusí vedieť čo vyrába. Lenže o dodávkach z „čipovacej fabriky“ musia vedieť ľudia z fabrík farmaceutických, ktorí čipy nakupujú a do vakcín ich primiešavajú. V každom prípade ide o priveľa ľudí na to, aby čipovanie zostalo utajené.
• existuje ešte jeden argument – čipy nemusia byť nutne vo vakcíne, môžu byť zamontované v injekčnej ihle. Bolo by to dokonca oveľa praktickejšie, keďže pri prítomnosti čipu vo vakcíne (ktorá pozostáva z piatich alebo šiestich dávok) nie je zaručené, že sa do injekčnej striekačky nejaký čip skutočne dostane, alebo že sa ich tam nedostane viac, ako je potrebné. Lenže v takom prípade platia tie isté argumenty o počte ľudí, ktorí o čipoch vedi, ako pri miešaní do vakcíny. Okrem toho pri očkovaní by bolo nutné používať iba jediný typ ihly, tej s inštalovaným čipom – čo sa nedá vždy a všade dosiahnuť. A ak je čip v injekčnej ihle, tak je možné človeka začipovať hocikedy, nie je nutné čakať na vakcináciu proti Covidu.
• Je tu ešte technický problém so spárovaním čipu s konkrétnym začipovaným jedincom. U psíkov to bolo jednoduché, tam veterinár čítačkou „prečíta“ čip umiestnený medzi havovými lopatkami a zapíše ho do počítačovej databázy. Kto „číta“ ľudské čipy po vakcinácii a kto registruje ich nositeľov?
• nie som síce technik so záujmom o mikroelektronické zariadenia, no dosť silne pochybujem o tom, že je mikročip neviditeľný voľným okom možné identifikovať na väčšiu vzdialenosť. A ak aj taký nejaký za súčasného stavu techniky existuje, tak pochybujem o tom, že je vhodný pre masovú výrobu a umiestnenie do miliárd dávok vakcín.

Existuje ešte niekoľko argumentov, no ak niekoho nepresvedčili tie uvedené, tak ich ani spomínať netreba. A pre tých, ktorí vytrvalo stoja za svojím presvedčením o čipovaní mám jednu otázku:

Ak sa tak strašne obávate čipovania, tak prečo vo vrecku nosíte inteligentný telefón, ktorý o vás vie poskytnúť oveľa viac informácií ako nejaký mrňavý čip?