Dnes, 15.6.2021, pokračuje na Najvyššom súde SR odvolacie konanie v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Nechce sa mi otrocky a podrobne opakovať všeobecne známe fakty – že vrahovia sa priznali, no z obvinenia z objednávky tejto vraždy boli oslobodení Marian Kočner a Alena Zsuzsová. Najvyšší súd má posúdiť odvolanie prokurátora – predovšetkým s ohľadom na nové dôkazy, ktoré prokurátor hodlá predložiť. No a medzi tými novými dôkazmi by mal hviezdiť znalecký posudok, ktorý vypracovali „znalci“ z UK a SAV. Posudok analyzuje Threemovú konverzáciu Kočnera a Zsuzsovej a snaží sa odhaliť šifry v tejto debate používané.
(Len na okraj – slovíčko znalci som dal do úvodzoviek z celkom racionálneho dôvodu. Totiž v doterajšej súdnej praxi neexistuje znalecký odbor, ktorý by analyzoval konverzácie z hľadiska použitých metafor, inotajov, alebo šifier.)
Nechcem a nebudem sa teraz zaoberať rozborom významu slovíčok a výrazov sneh, bolesť zubov, či svrab. K tomu sa už vyjadrili „znalci“. Mám však záujem napísať niečo iné:
Pokiaľ sa doteraz lúštili šifry, tak to bolo bez znalosti dôsledkov toho, o čom má šifrovaný text hovoriť, alebo k čomu sa má vyjadrovať. V tomto konkrétnom prípade je však známy konkrétny „šifrovaný“ vstup a aj konkrétny požadovaný výsledok, teda „dôkaz“ o vražde Kuciaka a Kušnírovej. Môj pohľad na vec je celkom jednoduchý, pokiaľ poznám začiatok a vytúžený finálny rezultát, tak omáčku medzi tým nie je problém doplniť a tváriť sa pritom ako expert. Pozrime sa na detinský príklad ako sa dá v tomto štýle z obete vyrobiť objednávateľa vraždy:
Kuciak – Kucniak – Kucniar – Kucnier – Kucner – Kocner – Kočner
Verte, že výroba Kušnírovej by bola rovnako triviálna. A keďže šedá je všetka teória a zelený je len strom žitia, tak pridám aj spomienku z ďalekej minulosti. Dúfam, že bude dôstojnou bodkou ilustrujúcou všetky znalecké posudky tohto druhu.
Dakedy dávno-pradávno, ako dieťa školou povinné, som so záujmom čítaval časopis určený pre svoju vekovú kategóriu – Ohník. Pamätám si z neho rozprávkovú detektívku pre deti. Už si celkom nespomínam o čo tam išlo, no jeden detail mi v hlave zostal: za páchateľa bol označený Popolvár. Ten Popolvár, ktorý v rozprávkach fungoval ako hrdina likvidujúci drakov. Prečo bol páchateľom? Lebo „popol“ vraj v jazyku zločincov znamená diamanty a „vár“ znamená po maďarsky čakať. Takže Popolvár = čakám diamanty, jasný dôkaz usvedčujúci zločinca…
Na úplný záver, len aby nedošlo k omylu: je mi úplne jedno či bude duo Kočner – Zsuzsová v prejednávanej veci vinné, či nevinné. Ak sú oni objednávateľmi, nech zhnijú v base. No ak má byť ich odsúdenie založené len na dôkazoch podobného druhu, tak naša cesta za hľadaním spravodlivosti bude ešte veľmi-preveľmi dlhá a veľmi-preveľmi kamenistá.
P.S. Článok bol písaný včera, ešte pred výrokom Najvyššieho súdu SR. Niektoré fakty sú preto touto skutočnosťou čiastočne dotknuté.