Včera, 9.septembra 2019, sa na súdnom pojednávaní s obžalovaným Marianom Kočnerom diali zaujímavé veci. Nie, nechcem ich tlmočiť úplne všetky, to už urobil denník SME vo svojej reportáži nie nepodobnej futbalovému prenosu (s komentátorom fandiacim „nášmu“ tímu).
Zameriam sa len na dva detaily, ten prvý bude chválenkársky, typu „Ja som to hovoril!“. Marian Kočner uviedol, že len väzba mu zachránila život, tento námet som rozvíjal v blogu. Ale pobavil som sa na inteligentných úvahách, že ozbrojená eskorta má Kočnerovi zabrániť v úteku – nepriestrelnú vestu mu asi dali kvôli tomu, aby sa mu horšie utekalo a keby po ňom strieľali, tak aby mu moc neublížili…
Zábavná epizóda sa udiala tesne pred výsluchom Petra Tótha. Bol neverejný a obžalovaný Kočner mal možnosť vybrať si dvoch dôverníkov, ktorí s ním zostanú v miestnosti. Jedným z nich bol Martin Daňo, známy z viacerých veselých záležitostí, káuz a kauzičiek, no zohnať druhého dôverníka sa akosi nedarilo. Kočner dokonca toto miesto, ktoré ponúka informácie inak utajované, ponúkal svojej úhlavnej priateľke z obce novinárskej, pani Tódovej. No ona odmietla…
Prečo? Jednoduchá otázka – a keď sa zamyslíme, nájdeme na ňu aj jednoduchú odpoveď. Ak by pani Tódová tento lukratívny flek zobrala, tak by ako štvavá novinárka Denníka N skončila. Teda aspoň čo sa Kočnera týka. O každej jej exkluzívnej informácii z tejto kauzy by sa dalo tvrdiť, že pochádza z vypočutia Petra Tótha a že tým činom naša elitná žurnalistka porušila sľub mlčanlivosti.
Nie, takto to nejde. Pani Tódová musela oželieť Tóthov výsluch, no zato môže naďalej písať čo chce. Tak ako doteraz. Polopravdy, výmysly, špinavosti, lži.