Kompostovisko

Každý vodca potrebuje nepriateľa. Ktorého možno pomenovať a ukázať naňho prstom ako na symbol a pôvod všetkého zla. A takouto ikonou bol ešte nedávno Štefan Harabin, bývalý predseda Najvyššieho súdu SR a predseda Súdnej rady.

Stala sa však vec nemilá. Harabin bol zo všetkých svojich významných postov odvolaný. Nepriateľ tým činom stratil pomenovanie a zástupný symbol. Na koho teraz útočiť, keď neduhy v súdnictve Harabinovo hromadné odvolanie akosi neodstránilo? Naďalej pretrvávajú, no skrývajú sa za bezfarebnými, nič neevokujúcimi všeobecnými názvami.

Je skrátka potrebná nová modla, na ktorej kromaňonskí lovci budú predvádzať štylizované útočné výpady a pred ktorou budú krepčiť rituálne tance v optimistickej nádeji na výnosnejší lov. Kde ju však vziať a nekradnúť? Otázka nezodpovedateľná, ten Harabin bol perfektný. A preto môže pokojne slúžiť ako obradný fetiš aj ďalej – stačí naňho vytiahnuť čokoľvek z jeho rozhodnutí z minulosti. Napríklad odmeny.  Alebo že je v kúpeľoch.

Nie že by som schvaľoval spôsob prideľovania odmien na Najvyššom súde a ich výšku. Nie, neschvaľujem – ale to preto, že do ich spôsobu udeľovania vôbec nevidím a nevyznám sa v ňom. Rovnako ako 99,9% slovenskej populácie. V tomto smere som dosť staromódny, k veciam, v ktorých som nemtudom, sa nerád vyjadrujem.

Jednu vec však predsa len vidím. Nekompetentnosť novej predsedníčky najvyššieho súdu, ktorá sa zmohla len na zúfalý výkrik do tmy: Harabin, vráť odmeny! Musí jej byť predsa jasné, že žiadny právny nárok na návrat peniažkov do šporkasy Najvyššieho súdu SR neexistuje. A že tým pádom len priznáva bezradnosť pri hľadaní novej démonickej ikony, ktorá by hrala rolu za všetko zodpovednej beštie a ktorú doteraz tak perfektne zvládal Štefan Harabin.