Kompostovisko

Toto zvolanie v terchovskej krčme je vraj najspoľahlivejším spôsobom rýchlej samovraždy. Myslím si však, že zvolenie pána Hlinu, baču oravského, za predsedu KDH je pre toto hnutie samovražedným spôsobom možno nie až takým bleskovým ako ten terchovský, no spoľahlivosťou sa mu určite vyrovná. Z Terchovej je to na Oravu len na skok.

KDH je podľa môjho osobného názoru spoločenstvom premrhanej šance. Slovenský volič je od prírody konzervatívny, opatrný voči novotám a náchylný veriť tradícii, aj tej kresťanskej. Toto všetko mu mohlo KDH ponúknuť – s reálnou šancou na 20-percentný výsledok v parlamentných voľbách… Žiaľ, ponúklo mu len uspávanie hadov a úteky ambicióznych politikov za vlastnými vzdušnými zámkami.

Príchod pána Alojza Hlinu sa z tohto pohľadu zdá byť prvkom osviežujúcim, no možno nie celkom stotožneným so spomenutým konzervativizmom slovenského voliča. Veď si len spomeňme na jeho vtipné skutky: založenie politickej strany – akéhosi mládežníckeho pendanta HZDS, kandidatúra na post bratislavského primátora, tank pred bytom Vasila Biľaka, kopa hnoja pred úradom vlády, krádež zástavy zo sídla SNS, črieda oviec už ani neviem kde, bitka v parlamente, výmena čuráckych komplimentov s pánom M., zadržanie políciou – i tou bruselskou… A určite som ešte mnohé aktivity zabudol spomenúť. Do parlamentu sa pán Hlina vyviezol ako nezávislý poslanec na chrbte OĽaNO, aby z neho pri prvej vhodnej príležitosti zoskočil a stal sa ešte nezávislejším.

To všetko evokuje dojem, že pánu Hlinovi nejde o nič iné, ako o prezentáciu vlastného ega. Momentálne to skúša so značkou politickej strany, ktorá neuspela vo voľbách. So značkou, s ktorou je podľa (nielen) mňa úplne nekompatibilný a ktorú jeho aktivity (nielen) podľa mňa dokážu zruinovať, zahrabať a zadupať.

Do hliny.