Kompostovisko

Všimili ste si ten božský pokoj? Ticho, tichúčko, žiadna kauza, žiadne podvody, žiadne krádeže, žiadne mafie. Akoby sa termín uhorkovej sezóny posunul z leta do jesene. Alebo akoby to najpodstatnejšie naozaj bolo, že skapal pes.

Nie že by mi chýbal Matovič a spol, vôbec nie. Ani Lipšic mi nechýba, ani stíchnutý Galko, ani odmlčaný Kollár (ups, tuším som to s tvrdením „žiadne mafie“ trochu prehnal, ospravedlňujem sa za nepresnosť). Zaujímavé, že aj pani poslankyni Blahovej sa minuli slová, Čistý deň sa vytratil z médií.

Existuje nejaký osud? Alebo božie mlyny? Karma? Nuž, ak niečo z toho naozaj funguje, tak to zafungovalo v najlepšom čase. Princíp akcie a reakcie v praxi – čím nechcem považovať nešťastnú smrť chodca na prechode za zásah vyššej moci, ani za prostriedok, ktorým bol niekto potrestaný za svoje skutky.

Jednoducho sa to akosi všetko pozbieralo naraz a pár ľudí sa cíti priam akoby dostali sprava-zľava po papuli. Zo srdca im to prajem. Aj keď… Po turbulentnom lete je tu zrazu akási nuda. Ale buďme skromní, veď človek nemôže mať všetko. Pripájam pesničku, ktorá je síce tak trochu o niečom inom, no je pekná, má výborný text a jej názov zodpovedá téme blogu – Sound Of Silence od dvojice Simon & Garfunkel.