Kompostovisko

Nie, naozaj nejde o omyl, dnes je síce trinásteho, ale štvrtok. Nejde ani o recenziu na hororovú sériu filmov, v ktorej sú vyvražďované zástupy amerických tínejdžerov chlapíkom v maske hokejového brankára. Dnes je skrátka výročie dátumu, vďaka ktorému považujeme spojenie trinástky s piatym dňom v týždni za nešťastné.

Kvôli objasneniu súvislostí sa musíme vrátiť o viac ako sedemsto rokov dozadu a začať trochu zoširoka. V roku 1285 nastúpil na francúzsky trón kráľ Filip IV. zvaný Pekný. Po svojom otcovi zdedil kráľovstvo. Čo by bola výborná vec, keby to kráľovstvo nebolo zaťažené dlhmi priam hroznými. Pokiaľ teda mal mať Filip IV. nejaké ambície a nechcel svoje (formálne) vládnutie stráviť dakde na skromnom zámočku nudným životom zo smiešnej apanáže, tak musel niečo podniknúť. A veru aj podnikol!

Kde vziať prachy a nekradnúť? Kráľ má viacero možností. Napríklad zvýšiť dane, ako sa aj stalo – a nie raz. Alebo zhabať majetok tým, ktorí ho majú, trebárs Židom. I to sa stalo a Židia boli pre istotu aj vypovedaní z Francúzska. A aj znehodnotenie meny znižovaním obsahu vzácnych kovov  v minciach sa hodí, tento drastický počin kráľa Filipa je však často označovaný priamo za falšovanie peňazí.

Zdalo by sa, že francúzsky kráľ toho podnikol dosť. Žiaľ, tie dlhy po tatkovi boli natoľko hrozné, že to nestačilo a bolo nutné poobzerať sa po ďalších zdrojoch.

Rád templárskych rytierov bol spoločenstvom bojovných mníchov, ktorí tvorili jednu z výrazných síl podieľajúcich sa na krížových výpravách. Popri svojich neodškriepiteľných schopnostiach na poliach vojnových mali talent i na hromadenie peňazí. Okrem iného sú pokladaní za zakladateľov moderného bankového systému – zmenka je vraj ich vynálezom. Ich ekonomický talent sa prejavil tým štýlom, že za zhruba 200 rokov svojej existencie nazhromaždili neuveriteľné bohatstvo, ktorého množstvo sa stalo súčasťou legiend. Možno neoprávnene, pretože škrečkovanie zlata by o bankárskych schopnostiach nesvedčilo, bohatstvom templárov boli skôr pozemky a nehnuteľnosti.

Templári podliehali priamo pápežovi. Ak mal teda kráľ Filip Pekný zálusk na ich bubáčiky, tak sa s tým musel vysporiadať. Bez zachádzania do podrobností – podarilo sa mu na Petrov stolec dosadiť svojho človeka, pápeža Klementa V. Vďaka jeho podpore bolo voči templárom vznesené obvinenie z kacírstva, rúhačstva, z popierania božskosti Ježiša Krista, sodomie a ešte viacerých podobných záležitostí. Templári boli hromadne pozatýkaní v piatok 13.októbra 1307, uväznení, vypočúvaní, mučení, súdení a ich majetok bol zhabaný. Tým činom sme dospeli k dátumu, ktorý sa na základe tejto udalosti pokladá za nešťastný.

Asi by bolo potrebné objasniť i dôvody toho nešťastia, pretože samotné zatýkanie zrejme stačiť nebude. V prvom kole bol zatknutý i templársky veľmajster Jacques de Molay. V tom čase už starší pán, dnes by sme povedali, že dôchodca. Bol vraj fyzicky celkom zdatný, no to u rytiera kovaného mnohými bojmi asi nebolo nič neobvyklé. Ale aj tak nevydržal výsluchy vedené podľa práva útrpného, priznal sa ku všetkým obvineniam nakydaným na jeho mníšsky rád a po dlhšom procese a po zrušení rádu v roku 1312 bol odsúdený za kacírstvo. Na doživotný žalár. Čo ho zrejme naštvalo do tej miery, že svoj rád začal obhajovať a svoje priznania odvolal. Veľmi dobre poznal následky, odvolanie priznania bolo považované za kacírstvo najvyššieho rangu a trest zaň bol tvrdý. Jacques de Molay spolu s francúzskym templárskym preceptorom Geoffreym de Charney boli 26.marca 1314 upálení. Nie hocijako, ale na takzvanom miernom ohni, pekne od nôh smerom nahor, prakticky za živa upečení… No a pri tomto odchode zo sveta stihol de Molay vysloviť kliatbu nasmerovanú na hlavy pápeža Klementa V. a kráľa Filipa IV. To klasické – do roka a do dňa. A kliatba sa naozaj aj vyplnila. U pápeža to síce nebolo nič divné, keďže trpel rakovinou pečene, no kráľ utrpel smrteľný úraz na poľovačke. Názorne ho popísal Dante Alighieri vo svojej Božskej komédii:

…márnivý, kto Seinu plní špinou, keď rozhodne sa mincu falšovať a neutečie pred divokou sviňou…

Malý dodatok na záver: piatok má najvyššiu matematickú šancu na to, aby naň pripadol 13. deň v mesiaci. Tá najvyššia pravdepodobnosť však nie je nijako ohromujúca – trinásteho pripadne na piatok s pravdepodobnosťou 14,33%. No a najnižšiu pravdepodobnosť majú utorok a štvrtok – 14,25%, takže rozdiel je mizivý.