Kompostovisko

Včerajšie zhromaždenia v mnohých slovenských mestách boli najväčšie od roku 1989. Udalosti, ktoré údajne viedli k toľkej občianskej aktivite sú známe: vražda dvoch mladých ľudí, zatiaľ neobjasnená a bez známeho motívu. Ľudia sa zhromaždili pod zjednocujúcim heslom: Za slušné Slovensko…

Naozaj to však bolo slušné Slovensko? Uvediem jediný príklad: Mária Trošková. Krásna dievčina, ktorej plagát s vulgárnym textom vojvodil bratislavskému Námestiu SNP. Nádherný terč, doslova, veď nik si asi nevie predstaviť na jej mieste vyobrazenie pána Jasaňa.  Teraz si však dievčina môže svoju krásu dobre schovať do skrine. Tú krásu, ktorá je zároveň jej prekliatim, tieto udalosti jej zničili život. Jej a aj jej blízkej rodine. Preto, lebo sa poznala s údajným mafiánom a neúdajne zavliekla mafiánsku nákazu na úrad vlády. V tomto prípade sa so žiadnym „údajne“ nikto nebude babrať, každému slušnému Slovákovi z námestia je predsa jasné, že je mafiánka, že bola mafiánskou spojkou k miestam najvyšším a že svoj post si vydobila cez posteľ, veď ako inak? Používam pritom len veľmi jemné vyjadrenia tých, čo si na sociálnych sieťach pred papuľu handru nedávali.

Je to doslovné naplnenie nosného hesla organizátorov farebných revolúcií: named and shamed, pomenovaný a zhanobený.

Nenašla sa ani jedna matka, ktorá by si v tej situácii predstavila svoju dcéru?

Všetko najlepšie k MDŽ, milé slušné Slovensko!