Kompostovisko

Sprezidentieva sa. A spoza bučkov začínajú vykukovať nádejní kandidáti, aj keď to o nádejnosti je v drvivej väčšine prípadov iba ich vlastná beznádejná predstava. Do dnešného dňa ich povykukovalo už tridsaťdva, účasť sa začína nebezpečne ponášať na čísla známe z Košického maratónu.

Medzi nimi aj Kotleba. Koniec koncov – prečo nie? Spĺňa všetky požadované kritériá a zabezpečiť si podporu nejakých tých desaťtisíc hlasov preňho nepredstavuje problém. No a keď už nám náš súčasný pán prezident Kiska predviedol, že prezidentom môže byť naozaj hocikto, tak smelo vpred, za Boha a za národ!

Ale trochu vážnejšie. Napriek všetkým prívlastkom, ktorými mainstreamové médiá Kotlebu častujú (fašimus a nacizmus sa v nich bežne vyskytujú) a napriek nepriazni jeho politických súperov (ktorí ho obchádzajú ako malomocného) – má reálne šance! A to, prosím pekne, píšem ako človek, ktorému uniformy, holé hlavy, hrubokrké hlavohrude a náklonnosť k púťam ku hrobu kohokoľvek vôbec nepasuje do krámu. Je však asi potrebné povzniesť sa nad osobné preferencie, ktoré zvyčajne k požadovanému výsledku nestačia, a podívať sa na vec z nadhľadu.

Kotleba je symbolom vzdoru mladej generácie voči zabehaným vzorom. Dokáže ich osloviť heslami, ktoré sú priamočiare, jasné, majú akúsi vnútornú logiku a argumentácia voči nim je komplikovaná. Veď je to úplne jasné: Cigáni sú príživníci, parazitujú na systéme a je treba s nimi urobiť poriadok systémom veľký bič a malý dvor. Je potrebné naviazať na vieru našich otcov a vrátiť sa k odkazu prvého Slovákštátu, veď vtedy nám dobre bolo. Kašlime na akýsi Brusel a NATO, veď cudzie nechceme, no svoje si nedáme! Nie sú to krásne slogany? Myslíte si, že je jednoduché takejto argumentácii oponovať?

Vzhľadom na to všetko si myslím, že Kotleba dokáže k prezidentským voľbám prilákať i množstvo ľudí, ktorí by inak na ne zvysoka kašľali. A možno by mu to mohlo stačiť na seriózny výsledok – čo tak postup do druhého kola? Raz už predsa čosi podobné dokázal, vlastne až dvakrát: stal sa bystrickým županom a svoju stranu doviedol do parlamentu. Možno by sme mali byť opatrní, zbierka figúr z nášho prezidentského stolca je síce kuriózna, no tento pán by aj v nej pôsobil ako exemplár naozaj výnimočný.