Kompostovisko

Nejako sa nám to v poslednom čase rozbehlo. Voči klimatickej zmene sa ohradzujú takmer všetci, najhlasnejšie však študenti, ktorí vraj na protest voči nej odmietajú jeden deň v týždni chodiť do školy. Ponechajme však zodpovednosť za prípadnú narušenú kvalitu vzdelania im samotným, v prípade nezletilosti ich zákonným zástupcom, rodičovi 1 a rodičovi 2. Skúsme sa pozrieť na zúbok samotnej tej oblude, klimatickej zmene. Len na okraj, je to alibistické pomenovanie, keďže ešte donedávna sme ju celkom nepokrytecky nazývali globálnym oteplením.

V čom spočíva zásadný problém? Možno ani nie v otepľovaní samotnom, ani v obsahu kysličníka uhličitého v atmosfére. Ale v tom, že tieto fakty sú pripisované ľudskej činnosti a že len minimum ľudí imúnnych voči mediálnym masážam mozgov ich pokladá za prirodzený proces.

Skúsme teda jednotlivo, začnime obsahom CO2 v atmosfére. Vďaka ľudskej činnosti sa do atmosféry dostane ročne zhruba 24 miliárd ton CO2 – čo vyzerá ako úplne hrôzostrašné číslo. No ranu tejto hrôzostrašnosti môže zasadiť tá skutočnosť, že to predstavuje približne 0,3% všetkého CO2, ktorý sa ročne do atmosféry dostane… V tejto súvislosti sa tiež iba okrajovo spomína spor nie nepodobný otázke o tom , či sa ako prvá vyskytla sliepka, alebo vajce. Čo bolo prv – zvýšený obsah CO2 v atmosfére, ktorý ako najvychytenejší sklenníkový plyn spôsobuje otepľovanie, alebo zvýšenie globálnej teploty, ktoré má za následok vyššie množstvo CO? Zvýšená teplota sa pritom na vyššej koncentrácii CO2 môže podieľať veľmi jednoducho – uvoľňuje CO2 rozpustený v morskej vode, každý stredoškolák, ktorý aspoň trošku dával pozor na fyzike by mohol vedieť, že rozpustnosť plynov v kvapalinách je nepriamo úmerná teplote. Oceány sú pritom oveľa väčšou zásobárňou uhlíka – v atmosfére sa ho nachádza okolo 7% celkového množstva, v moriach je tých percent až okolo 90….

Druhým zaujímavým faktorom je účinnosť sklenníkových plynov – CO2 vo svojej „sklenníkovosti“ výrazne zaostáva za vodnou parou. A tiež asi všetci tušíme, že zvyšovanie globálnej teploty so sebou nesie aj vyššie vyparovanie a teda vyšší obsah sklenníkovej vodnej pary v atmosfére.

No a tretím, možno najdôležitejším faktorom, sú prírodné cykly. Ktoré spôsobujú napríklad to, že zhruba raz za 100 tisíc rokov je naša planéta vystavenú čomusi, čo nazývame doba ľadová. To je stav Zeme, kedy je výrazný podiel zemského povrchu pokrytý ľadom a vďaka vode v tomto ľade viazanej sú hladiny oceánov o nejakých plusmínus 100 metrov nižšie oproti dnešnému stavu. Asi nemá zmysel obviňovať kohosi spred tisícov rokov za to, že kladením ohníkov v jaskyniach zapríčinil globálne roztopenie ľadovcov a zvýšenie hladín oceánov o spomínaných 100 metrov. Príčiny vzniku ľadových dôb presne nepoznáme, no všeobecne uznávané sú takzvané Milankovičove cykly. Vďaka srbskému matematikovi Milutinovi Milankovičovi vieme, že existuje závislosť medzi globálnou klímou, excentricitou obežnej dráhy Zeme a sklonom zemskej osi. Ak si kliknete na odkaz, tak si všimnite aj obrázok s grafmi na pravej strane a venujte pozornosť zubatým krivkám na jeho spodnom okraji. Ukazujú nám výsledky meraní z dvoch nezávislých miest, ktoré prezentujú priebeh teplôt oceánov. Dajú sa z nich vyčítať približne 150-ročné teplotné cykly – a my sa momentálne nachádzame na vrchole jedného z nich.

Možno by stálo za to spomenúť i vplyv lesov na množstvo CO2 v atmosfére. Máme v krvi, že viac lesov znamená viac kyslíka, pretože rastlinky dýchajú CO2 a produkujú kyslík… Je to však blud. Lesy sú, čo sa produkcie CO2 týka, neutrálne. Pretože rastlinky dýchajú kysličník uhličitý iba cez deň, v noci konzumujú kyslík, ktorý cez deň vyprodukovali. A aby sme sa rozumeli – nepíšem to preto, že by mi bolo jedno koľko lesov sa vyrúbe. Presne naopak, les milujem – a preto nemám rád, keď sa o ňom šíria nezmysly.

Prečo som všetky tie početné písmenká ťukal do klávesnice? Z jedného veľmi prostého dôvodu. Aby som upozornil na to, že protestami, aké organizuje tá švédska školáčka, pravdepodobne protestujeme proti prírode samotnej. Skôr nám hrozí to, že v svätom ekologickom boji sa dostaneme do pozície geoinžinierstva, ktorým môžeme prírode spôsobiť oveľa vážnejšie škody. Okrem toho by sme mohli porozmýšľať i nad tým, že klimatológovia za svoje vyjadrenia nenesú žiadnu zodpovednosť, keďže ich dnešné predpovede sa budú dať overiť trebárs za 100 rokov. No granty na svoju výskumnú činnosť dostávajú už dnes.