Kompostovisko

Motto: „Nech ma nenávidia, len keď sa ma boja.“

Caligula, rímsky cisár 12 – 41

Rímsky cisár Caligula je historickou figúrou pomerne známou, hlavne vďaka svojmu narušenému duševnému stavu a extrémnym výstrelkom z toho vyplývajúcim. Spomeňme len to, že sa mu zadarilo kompletne rozhádzať štátnu kasu, že narúšal všetky (pomerne voľné!) morálne princípy Rímskej ríše, že zamýšľal vymenovať svojho obľúbeného koňa za senátora. A že sa považoval za boha. Je však nutné dodať, že bol dosť populárny – veď štedrá ruka rozhadzujúca plné priehrštia peňazí musí zapôsobiť.

Náš lokálny Caligula pôsobí síce o 2000 rokov neskôr a na výrazne menšom území, no podobnosť s historickým predobrazom je zjavná. Najvýraznejšie sa prejavuje zásahmi do štátnej kasy (do štátneho zadĺženia!), ignorovaním morálnych princípov, alebo menovaním viacerých obľúbených koní do dôležitých funkcií. A aj tým, že sa považuje za boha, alebo aspoň lokálneho bôžika.

Posledný príklad caligulovského prístupu: vakcína Sputnik V. Najskôr pán premiér otvorí otázku nákupu Sputnika na rokovaní vlády. No a tam sklopí uši a vyhlási, že Sputnik sa nakupovať nebude, lebo najmenšia koaličná stranička návrh vetovala. Lebo geopolitika. Našiel sa vinník, našla sa prekážka, ktorú treba prekonať. A kto ju má prekonať? Predsa ON, ktorý vyhlási, že ho žiadna geopolitika nezaujíma, lebo ON zachraňuje ľudské životy! A použije na to hlboko ľudský prístup, úctivo požiada utrápeného ministra hospitalizácie a pochovávania, aby urobil ten ťažký a nesmierne zodpovedný krok, aby schváli použitie vakcíny. Aby sme ju tým činom mohli doviezť a aby sa mohol zúčastniť sa tlačovej besedy pri prílete lietadla, ktoré nám sem prvú várku dopravilo…

Aby bolo jasné – nemám nič proti ruskej vakcíne. Nemám nič proti vakcíne nemeckej, americkej, dokonca ani čínskej. Sú výsledkom poznania, výskumu, vedeckého vývoja a použitia špičkových technológií. A nemám nič ani proti preklínaným farmafirmám – sú to podniky, ktoré sa venujú špeciálnej výrobe a ich konečným cieľom je ZISK. Ten zisk, ktorý je hnacím motorom trhového hospodárstva a jeho výška je dnes považovaná za mieru úspechu. Povedzme si však i to, že aj ten Sputnik je produktom farmafirmy a že tá na ňom slušne zarobí. Rovnako ako AstraZeneca, alebo Pfizer BioNTech – alebo možno ešte viac, veď cena ľudskej práce je v Rusku oveľa nižšia, ako na západe.

Vráťme sa však k nášmu miestnemu Caligulovi. Veľmi dobre vedel, že vláda sa otázkou nákupu vakcín vôbec nemusí zaoberať, že je to otázka kompetencií ministra Krajčího. Už vtedy, keď hodil otázku nákupu Sputnika do vlády, musel mať vakcínu v Rusku objednanú, vyplynulo to z tlačovky, ktorú mal tesne po zasadnutí. Už vtedy vedel, že akési Remišovej veto je síce nezmysel, no ohromne mu pasuje do krámu. Už vtedy vedel, že vláda môže Remišovú veľmi jednoducho prehlasovať, no napriek tomu o tom hlasovať nedal. A už vtedy plánoval tlačovku pred otvoreným nákladným priestorom lietadla Spartan a krabicami s nápisom Sputnik V. Veľmi dobre vedel, že na objednávku a zmluvu na nákup vakcíny sa nikto pýtať nebude.

Pripomína mi to jeden starší vtip:

Príde Kohn za riaditeľom cirkusu a ponúka mu nové varietné číslo:
„Bolo by to veľmi jednoduché, pán riaditeľ. Doprostred manéže by sa umiestnil bazén. Prišla by skupinka slonov a vykadila by sa doň, pekne doradu jeden za druhým. Potom by sa odpálila nálož pod tým bazénom. Viete si to predstaviť, pán riaditeľ? Od tých sloních oných by boli všetci od hlavy až po päty – artisti, diváci, orchester, celé šapitó. No a potom orchester zahrá hlasný tuš a v svetle reflektorov vstupujem ja, celý odetý v žiarivo bielom obleku…“

uverejnené v Slovanských Novinách