Kompostovisko

Dajako sa nám to premedveďovalo. Televízia plná medveďov, noviny plné medveďov, sociálne siete plné medveďov. Medvedie správy plné hystérie, prípadne sarkazmov na tému „medveď vegetarián“. Racionálne názory patria medzi „marginalizované skupiny“ a sú buď vysmievané, alebo zavalené a udusené názormi opačnými.

Ako je to vlastne?

Medveď je oddávna obyvateľom slovenských lesov. A oddávna sa dostáva do konfliktu s človekom, pôvodne ako hrozba pre ovčie čriedy a včelie úle. Hospodárske škody, ktoré spôsoboval, boli prvotnou príčinou na decimáciu jeho populácie. Dotiahli sme to do stavu, keď bol medveď odrazu extrémne zriedkavým tvorom. Viedlo to k ochrane medveďov – a skončilo to opačným extrémom. Medveďov je po rokoch odrazu priveľa… Dopadli sme podobne, ako pri extrémne prísnej ochrane kormoránov. Ich prirodzený nepriateľ – líška, bol hubený masovo a takmer nič nebránilo kormoránom bez prirodzeného nepriateľa likvidovať (tiež masovo) stavy rýb v slovenských tokoch, jazerách, či rybníkoch.

Medveď sa sťahuje bližšie k ľudským obydliam. Dôvod je celkom jednoduchý a známe sú aj jeho príčiny. Tak po poriadku:

• medveďov je priveľa, dôvodom je jednak jeho neprimeraná ochrana a druhak meniace sa klimatické podmienky, ktoré prajú jeho množeniu. Prirodzené regulátory, medzi ktoré patrí napríklad likvidácia medvedích mláďat starým samcom, zjavne nepostačujú
• premnožený medveď potrebuje potravu a jej prirodzené zdroje premnožené nie sú
• premnožený medveď potrebuje životný priestor, ktorý tiež nie je premnožený
• podmienky pre častejší stret človeka s medveďom vytvárame my. Len my a nik iný! Plníme kontajnery potravinami, ktoré medvede lákajú. Sadíme na poliach plodiny, ktorými sa medvedie vykrmujú. Rozťahujeme sa v lesoch, ktoré sú pre medvede domovom, a vytláčame ich tak z ich prirodzeného prostredia
• a potom sa čudujeme, roníme slzy pri atakoch medveďov na ľudí a reveme zabiť, zabiť, zabiť…

Každý stret medveďa s človekom sa okamžite objaví v médiách. Včera som si prečítal, že od začiatku roka došlo „až“ k ôsmim stretom človeka a medveďa. Suverénne najpopulárnejší je prípad medveďa z Liptovského Mikuláša, o ktorom je k dispozícii úžasné video ako medveďa naháňa ktosi na aute a medveď pri úteku pred ním napadne tých, čo mu stoja v ceste. Som zvedavý čo by robil ľubovoľný občan Liptovského Mikuláša, keby ho tiež ktosi prenasledoval autom a z jeho úteku by si vyrábal video.

História stretov človeka s medveďom je v drvivej väčšine prípadov nekonfliktná. Zvyčajne sa končí tak, že obe strany sa otočia a idú si po svojom. Áno, sú aj zranenia, dokonca smrť. Až do vlanajška sme však neregistrovali žiadnu smrť človeka zapríčinenú medveďom, zranení bolo viac. Medveďov zabitých človekom sme registrovali stovky.

Prečo označujem súčasný stav za hystériu? Nuž, lebo medveď… Lebo ročne registrujeme na našich cestách viac ako 200 úmrtí zapríčinených človekom (a tisícky ťažkých zranení…) a nik kvôli tomu vinníkov nestrieľa. OK, poviete si – ale to je niečo iné. Tak sa skúsim spýtať inak – ktorý tvor má na svedomí najviac ľudských úmrtí? Možno si spomeniete na prípady, keď človeka dotrhal pes, dokopal kôň, alebo zabil býk. Ale čo takto sršeň, osa, alebo milá pracovitá včielka medonosná? Medveď je oproti nim babrák, na anafylaktický šok zapríčinený bodavým hmyzom zomrú ročne desiatky ľudí.

Problém lebovčela alebo leboosa však nik nerozmazáva v médiách, tam sú mŕtvi číslom, ktoré sa vyskytuje iba v štatistikách. Ku ktorým sa dá dopátrať len veľmi ťažko.

Možno sa ma dakto spýta na postup, ktorý by medvedí problém riešil. Nuž, jedno riešenie by som mal. Zásahové tímy nepoužívať na likvidáciu medveďov, ale na ich kastráciu – veď medveďa vraj vždy najskôr uspia a nič by im nebránilo použiť namiesto smrtiacej injekcie malý chirurgický zákrok. Je to riešenie pomalšie a vhodné pre trpezlivejších, no oveľa humánnejšie.

Teším sa na diskusiu!